...Škótsko nie je orechové, ale pre mnohých skôr asi:
hmlové
zablatené
drsné
pochmúrne
depresívne
Hahá, po takomto výpočte to vyzerá hrozne negatívne, čo? Máme dve možnosti: buď zostať v tomto pocite a všímať si len to nepríjemné, čo nám tento pocit vyvoláva, alebo sa trochu viac pohrabať v tomto zdanlivom (a aj doslovnom) bahne a nájsť úplný opak, ktorý má schopnosť toto všetko prevážiť a vyvolať pocit opačný. Ja teraz urobím to druhé a poviem, že Škótsko je:
rozprávkové
dramatické
úchvatné
mystické
napriek vetru také akési pokojné
Týmto všetkým som chcela povedať, že neviem, aké je pravé Škótsko vo všeobecnosti, iba pre mňa. A nemôžem ani hovoriť za celé Škótsko, keďže každý kút je iný a my tu na ostrove, to je už iný svet ozaj.
Napríklad, ako som už viackrát spomínala, isté záležitosti sa tu dejú vlastným tempom, ostrovným, a tak mám zas čerstvú skúsenosť s opravármi. Postupovala som ako zvyčajne, dať vedieť centrále, oni dajú vedieť dakomu tu, dohodne sa termín. A potom oni neprídu v dohodnutý deň, nieto ešte čas, ale v ten oný deň ako naschvál stojí pred susediným domom dodávka, ktorá by mala stáť pred domom naším, opýtam sa ich pre istotu, či to k nám, oni kukajú po mne, že čo? Dačo treba? Nevieme o ničom. Ja že dobre, dám im druhú šancu a dám vedieť šéfom, že teda nik sa nezjavil a kedy by teda mohli. Odpoveď žiadna, ale aspoň viem, že to majú kdesi v systéme a potom sa večierkom pred dverami zjavia "chlapci", ako ich tu volajú, rovno vtedy, keď mám na tvári nacápaný ricínový olej a v kuchyni, a keby len tam, je totálny bordel po oslave narodenín staršej.
Nevadí. Už nemám v hlave ten program, že čo keď niekto uvidí ten neporiadok, čo si pomyslí, že ako to, že nemám upratané atď. atď., jednoducho, neprišla som na túto planétu upratovať celý deň a noc. Keď je pekné počasie, zacapnú sa dvere, zdrhneme von a zabudne sa na všetko rozsypané, zašpinené, nedorobené, neumyté a rozhádzané a radšej sa užije to chvíľkové slnko. Nejdem sa príliš vzrušovať s výdobytkami bieleho muža a otročiť, len aby dom každý deň vyzeral, 100% fungoval, voňal a robil dojem. Deti a ich bordelárske schopnosti ma od tohto už našťastie odučili. Radšej sa pôjdeme kvalitne zablatiť a užiť si deň.😁
A teda, tentokrát to bolo kúrenie, zdalo sa mi, že je nejaké pomalé a žere veľa elektriny (dôkazom sú účty za zimné obdobie), tak sa naň teda tí chlapci pozreli a... Nič nenašli, že si mám zvýšiť nastavenie teploty a hneď to pôjde lepšie, tak som sa im aj poďakovala za zistenie, že nie je pokazené, aj sa ospravedlnila za plytvanie ich časom a za šťukanie gombíkmi na "prispôsobovači" teploty, a nastavenie som si aj tak nechala tak, ako sme už zvyknutí (16,5° dole, 17,5° hore) a budeme si už nejako bačovať samy cez zimu. Dítko č. 2 má na sebe momentálne šortky (teplota dnu 17°) takže dobre bude.😁
A tá oslava teda. Dítko č.1 chcelo takú echt oslavu, akože aj s malými ľuďmi a nielen rodinou ako doteraz.
Dilema č.1: koho pozvať a koho vynechať. Keby bývame kdesi inde, neriešim. Ale tu, ehm, tu sa často pozýva pol ostrova alebo minimálne väčšina školy, prenajme sa hala, do ktorej sa zmestí tá polovica ostrova, a oslavuje sa. Na takieto zvyky som nemala chuť ani energiu, a preto som dcére vsugerovala, že to určite chce kontinentálnym štýlom, a teda pozveme len pár detičiek k nám domov. Zaváňalo to bordelizáciou najvyššieho stupňa, toľko detí, jedla, aktivít, riadov, ale ako som si to začala pekne v hlave a pekne v predstihu organizovať, vyjasňovalo sa mi, čo kde kedy a ako. Bordel bol aj tak, ale ako som spomínala, bolo mi to jedno. Išlo hlavne o dobrý pocit a ten mi nejaký špinavý a zazerajúci riad nepokazí.
Miesto oslavy som teda nemusela riešiť, poznám každú jeho pavučinu, skôr som si porozmýšľala nad vekovým rozpätím pozvaných detí a možnými aktivitkami pre ne, a tak sme posťahovali hračky aj zhora, vyprádznili toyboxy, vyhodili z nich bordel (dnes je to o bordeli, hehe), objavili veci zabudnuté, ktoré dobre poslúžili ako zábavka v jedno daždivé popoludnie. Deti boli zaangažované a páčilo sa im to, už sa tomu nevyhnú ani v iných veciach, hehe.😜
Nový trend velí dávať deťom, ktoré prídu na oslavu, nejakú tú výslužku pri odchode. Fajn, pôjdem s davom, povedala som si, ale nie s plastovou módou a deti dostanú do taštičiek niečo, čo okolo plastu ani nešlo. A ani tie tašky nebudú plastové, tááák! Týmto rozhodnutím prišlo zaangažovanie detí do oslavy č. 2 : výroba tašiek. Z papiera, v ktorom boli pôvodne obtočené kvety. A do nich sme podávali xylitolové žujky, zdravé čokošky, vodné balóny z prírodnej gumy a personalizované ceruzky s vyrytým menom toho-ktorého človiečika. Na jútjub sme si spravili zoznam pesničiek, ktoré sa páčia mne, dcéram, mne aj dcéram, takže muzika bola vybavená, mix rôznych kultúr, štýlov a vibrácií.
Pozvali sme 6 detí a tak tajne som dúfala, že zo dve nebudú môcť prísť, aby to nebolo s dospelými príliš veľa v jednom, na miestne pomery síce pomerne priestrannom, ale inak aj tak dosť malom dome. Nakoniec bola dochádzka nasledovná:
- Jedno dítko s mamkou prišli o deň skôr, lebo si zle pozreli dátum oslavy a na druhý deň už išli preč na dovolenku (niekto v tom organizačnom onom zabudol, že po prvom októbrovom týždni začínajú u nás 2-týždňové prázdniny a veľa ľudkov z ostrova chodí vtedy na letnú dovolenku dakde na juh)
- Ďalšie bolo preč už pred oslavou a pred tým, ako sme ho stihli pozvať
- Ďalšie sa nedostavilo vôbec zo zdravotných dôvodov
A tak sa zjavili len deti, ktoré sú rodina. Takže nakoniec to bola predsa len rodinná oslava. Ale fajná. Deti divočili, zahrali sa, zajedli si, oslávenkyňa sa nefučala, ale aj tak som sa jej pre istotu opýtala, či sa jej páčilo. Že áno. Misia splnená! Aj keď nie v pravom ostrovnom štýle, ale nás baví vystupovať zo zabehaných zvykov.😁
Vlastne mala oslavy dve. Večer pred tou našou domáckou party sa konala v "hlavnom meste" muzikotancovačka -- ceilidh (číta sa "keili"), pravá škótska tentokrát. So živou hudbou, gajdami, akordeónom a škótskymi tanečnicami z miestnej tanečnej skupiny. A čo bolo najdôležitejšie pre moje malé, hudbu produkovala ich najobľúbenejšia kapela, Trail West. Opäť tým svojím vyvoleným vyrobili ľúbostné listy, ale v oný deň mladšej vyskočila teplota, asi od vzrušenia, ktorá však zázračne klesla (alebo možno nie až tak zázračne, skôr to bolo tým túžobníkom brestovým, asi si to malá blonďavá túžobne priala), a tak sme mohli ísť.
Dietko pomýlenej mamičky, ktoré k nám prišlo o deň skôr, sme zobrali do partie, nech sa malé ženy zabavia aspoň v spoločnosti, keď už nie na tej našej oslave.
Chodí to tu tak, že pozvaná kapela hrá na dva razy, ten prvýkrát je slušácky, servírujú sa len koláče a káva a čaj, to je akože zábava pre rodiny, a potom dajako o 22-tej sa to už zvrhne na búrlivú alkoholovú dupačku.
Tešili sme sa teda na dobrú hudbu a krepčenie, ale keďže sa táto tancovačka organizovala na počesť panej, ktorá tu už 50 rokov učí miestne nádeje tancovať pravé škótske tance, tej hudby od "Westu" nebolo až tak veľa, lebo sa to furt prerušovalo prejavmi rôznych ľudí a spievaním rôznych hostí, takže moje malé v ten večer 3 ženy sa trochu aj nudili, susedovic malá blonďavá stále len kde sú tie koláče a kedy už budú, hudba ju až tak nezaujímala, nakŕmili sme ju z prineseného, ale akosi to nestačilo, takže keď sa začalo roznášať na stôl, hneď pookriala. Plnila som inštrukcie jej mamy, koľko čoho mala dovoleného, aby nebola deň pred odchodom na dovolenku hyper z cukru, keďže vytancovať to akosi nemohla, nebolo dosť hudby.
 |
| 3 žienky spôsobne sledujúce "mečový" tanec |
Moja malá blonďavá bola krátko nato akási emočne a fyzicky premožená, a tak fňukala, že už chce ísť. Dobre, tak že ideme. Moja hnedovlasá ale zas začala fňukať, že ešte treba ísť za chlapcami predsa a dať im tie listy. Moja blonďavá pookriala pri myšlienke, že uvidí svojho "frajera", a tak ma doslova ťahali do zadnej miestnosti, halovej backstage, kde sme si ich odchytili a odovzdali listy, na ktorých bola obrázkovo vyobrazená ich budúcnosť, ich svadobný deň s mojimi dvomi miniženami. Tarotový výklad kariet zadarmo. Chceli jej aj zaspievať rovno na pódiu, ale to by už bolo v rámci tej ochlastávacej polovice večera, tak sme to museli slušne odmietnuť.
A tak sa hneď za tým už išlo von do pravého škótska počasia, kde sa akurát otvorilo nebo a lialo sa z neho prúdom. Naskočili sme do auta nášho odvozu a... matka, ktorá stále dúfa, že jej deti budú chodiť spávať trošku skôr, a nebudú ako ona, po nociach hore, si myslela, že teda im stačilo a hneď ich odpečie do postele, sa zas raz na sebe zasmiala, keď jej jej malá blonďavá zahlásila o pol 11, že jej treba vykonať istú potrebu, tu nazývanú číslom a nie veľkosťou, išlo teda konkrétne o číslo 2 = 💩. A tak sme v podstate pařili do noci, únava obe hneď prešla, keď zistili, že už je skoro ďalší deň, vyvolalo to v nich akési beťárske vzrušenie.
Nuž tak, ako vraví moja starká. Napriek všetkému sme išli spať s dobrým pocitom. Dal sa nájsť aj v daždi a v minime hudby.😊
