Život v Škótsku | Piškótky z ostrova Islay

To je už skoro koniec februára? A to sa kedy stalo? Už viem. To určite tie vetry tu u nás tie mne-pocitovo-chýbajúce dni odfúkli. 

Jedna víchrica strieda druhú, menia sa len ich mená. Toto je už tretia, ktorá dala nám, ľudským tvorom, najavo, že pánom na tejto planéte nie sme len my, ako si to radi myslíme. Zafúkam tak, že sa ani lodiam, ani lietadlám nebude dať ísť a si nahratý, človiečik.😁

Aj novoročný. Páči sa mi to dvojité dvadsiatkové číslo, peknô je, ako by povedala moja starká, ktorá bude mať čoskoro 93 rokov. Pamätám si len trochu, ako sa za starých čias slávili Vianoce v dedine, kde bývala, teda za mojich detských čias, o takých tých úplne starých netuším. Vybavuje sa mi živý stromček len tak "piznutý" z hory, na ňom jabĺčka a salónky. Milý minimalizmus, iba toho snehu bolo veľa.

Deti si už od októbra púšťajú vianočné pesničky. Blíži sa to, viem, a tieto posledné mesiace roka idú vždy akosi rýchlejšie, tak asi len treba naskočiť na ten prúd a nechať sa viezť a doviezť až k januáru. 

Vietor nás tam určite rýchlo dopraví.😁 Na tento živel som si ešte nestihla zvyknúť. Teda aj hej, ale keď je studený a taký riadny, uff, vtedy neviem, ako sa mám zachovať. To mám ešte takú úlohu na to prísť.

Tak ako sa zhŕňajú listy, zhrniem i ja. Nie tie listy, skôr nám treba v záhrade trávu pokosiť, veselo a dozelena si rastie ako keby nič. Čože, toľko vody z neba, bodaj by nerástla, v podstate celú zimu. Rastie si aj nová várka žihľavy, ktorá padne na čaj, takže to má svoje výhody, táto celoročná zeleň. 

...Škótsko nie je orechové, ale pre mnohých skôr asi:

hmlové

zablatené

drsné

pochmúrne

depresívne

Život v Škótsku prináša hlavne počasné prekvapenia. Ľudia musia byť vždy pripravení na ostrovnú zimu aj v strede leta. Veru, naše zimné topánky si pekne sedia vedľa sandálok a poltopánok, túžobne čakajúce na vyzdvihnutie. Teda, skôr tie sandálky sa načakajú, tie zimné čižmy im drzo a často vyplazujú svoje jazyky, vraviac haha, dnes ideme my von, vy si seďte doma!

Nastalo leto. Možno len párdňové, ale predsa. Také, aké má byť a kedy si človek uvedomí, že môže byť vďačný, že tu žije. Tak som teda vďačná a užívam si lúče a scenérie, ktoré ožiarené svetlom vyzerajú úplne inak, tak akosi stredomorsky.

A nejdem už o počasí trepať, nech je aké chce, keď nechce byť letné, tak nech nie je, a čo. Hlavne, že aj napriek minimu slnečného žiarenia záhrada (konečne aj moje vlasy, to je na dlhý príbeh, raz spíšem skúsenosti s alternatívnymi šampónmi) rastú. Slimáky si žerú, čo vidia (ak vidia? dám radšej, že čo cítia), ale zemiakom a jahodám sa napriek tomu darí. Zatiaľ.

Sme nevyhrali. Ani jedna, ani druhá strana. Na ostrove padajú teplotné rekordy a na Slovensku... no. bodaj by padali! Kde bolo to slnko a hic minulý týždeň? Ukradli si ho na ostrov. Veď doprajem im, ale... Isto väčšina hundre, že je to príliš teplo a ani nefúka a ako to majú vydržať. Keď prší, to sa zasa hundre, kedy vyjde to slnko a ako majú tento dážď a vietor vydržať.

Nemal v roku 2016 byť zrušený letný čas? Či na čo sa ešte čaká? Ach, tieto výmysly bieleho muža... Ešte že sú černice ešte stále na kríkoch čakajúce. Nie také preživšie, ale nová zrelá a dozrievajúca várka. 

Zdá sa, že zajtra bude posledný deň veľmi netypického zimného počasia, ktoré trvá už pomaly tretí mesiac. Pokojné, nie príliš daždivé, aj slnečné čosi... Využijeme to na dlhú prechádzku do bazáru, ktorý bude po Vianociach isto plne zaprataný nechcenými darčekmi. Minivýlety po ostrove sa nám teda skončili na istý čas. Nemám chuť sa dať okrúpovať a ofučať, radšej budem doma sedieť ako peciválka, ták!

Už asi ide pomaly zima. Husi prilietavajú. Zas ich tu bude asi 10násobne viac ako počet obyvateľov. Minule v noci čosi krákoralo a husotalo von, ja najskôr že to deti moje sa v spánku zasa bijú a pliaskajú, ale tentokrát to bol len len operenec.

... miesto v Škótsku je -- aspoň podľa toho môjho, neviem, či to myslel len zveličene alebo je taký lokálpatriot ~ zátvorka v zátvorke ~ (West Coaaaaaast! ) -- Jura. Ďalší ostrov z Hebríd tuto hneď za rohom a zálivom. Dnes sme sa tam konečne vybrali, ako sme mali v pláne (už minulý rok, ehm...).

Tak ako na Orave v rôznych dedinkách majú "svoje dni" , aj tu na ostrove sa každoročne deje jarmok?/ostrovné dni?, no proste Islay Show.
Je to prehliadka a súťaž vyfintenej domácej zveriny (dnes sme zazreli oranžové ovce, asi henna natural...) + kvetov a ovozelu (gigantické cibule ma zaujali), samozrejme ponúkajú dačo na zjedenie a pitie (v pivnom stane budú mať čo robiť celý deň...), blbostičky pre deti (zaplať tri libry a dostaneš hračku za libru), balóny a kolotoče a traktory a tento rok aj:

Tak už sa nič mental nestalo, čo sa whisky týka. Muž hodil na fb, že má 3 fľaše Bowmore whisky a už má aj záujemcov, ktorých je viac ako tých fliaš. Či sa pobijú o ne, virtuálne alebo reálne, neviem, to je jeho biznis, nech sa on s následkami vysporiada.

OU'RE YES THEN YOU'RE NO, YOU'RE IN THEN YOU'RE OUT
Tak keď si Katy Perry bude čítať tento príspevok, hádam sa nesfučí, že som si bez dovolenia ukradla pár veršov z jej songu. Keď ony tak perfektne vystihujú toto zimné ostrovné počasie a naše plány! -- Ideme von! -- zahlásim, keď vidím matný obrys slnka za mrakmi.

Pred 7 rokmi, 1x tu, kufre plné všetkého okrem oblečenia ("Veď to si kúpime tam, zoberme si len trochu."). "Tam"-tu nás však prekvapilo svojou nulovou ponukou a tak sme ostali bez možnosti zaodenia sa. Ak teda nerátam mix-obchod so všetkým možným a pár XXL tielkami na ramienka (ktoré tu skoro nik nenosí, pozri nižšie).