sobota 26. decembra 2020

MONUMENTÁLNY DECEMBER

Bola som pripravená na vetry už od konca novembra. Zaistila som koše i záhradu. Síce mi nejakým spôsobom aj tak odletel vrchnák z koša do susedovej záhrady, už mu to možno ide aj na nervy, stále mi ho prehadzovať späť cez plot, ale keď fučí, tak fučí a väčšinou sa na to nedá 100 % pripraviť ani miestnym, ktorí tu bývajú odjakživa. 
Hneď na začiatku decembra prišla nečakaná nočná udalosť, ktorú žiadna vymakaná počasná webstránka nepredpovedala, a to búrka s krúpami a bleskami a hromami. Trieskalo a plieskalo, ráno sa to upokojilo a vyjasnilo a zanechalo nám to len veľa bielej detskej (aj dospeláckej🤭) radosti v podobe krúposnehu. A keďže deti učím doma, o tom potom, mohli sme si slobodne ísť spúšťať sa na kopec hneď, ako sme sa vychystali. 
V ten deň sa piškótky naučili zásadnú vec do života: ako si vyrobiť "spúšťadlo" na sneh. Lopáre a sánky doma nedržíme, keďže tu sneh býva raz za tri roky na dva dni, tie máme u starkej na Slovensku. Tu sme si pomohli starými výplňami do vankúšov a igelitkou s logom zástupcu jedného z dvoch obchodných reťazcov na ostrove.

Sneh sa držal len na kopcoch, ktoré v našej vieske nie sú, tak sme za ním museli ísť a nevyzeralo to sľubne, až sme zabočili za miniviesku Ballygrant (nečíta sa krkolomne, normálne "baligrant", čo sa nedá povedať o veľa názvoch miest a obcí tu😅). A tu na nás čakali spúšťateľné kopce, slnko, ktoré žiarilo tak "zimne" a jeho svetlo spolu s okolitou scenériou vytvorilo až rozprávkový dojem. Potom ma deti vytrhli z čumenia na to všetko okolo a už som išla, pripomenúť im, ako sme to robili za starých čias, tie šmýkacie pravidlá, najskôr vyšmýkať, na to som sa podujala ja s výhovorkou, že som ťažšia, ale môj hlavný úmysel bol sa proste spustiť, ďalej nestúpať po dráhe a tak, a potom sa už išlo a pišťalo. Vzduch bol chrumkavý, deň nefúkavý (čo sa nedá povedať o väčšine dní v roku). No proste zimná paráda.

zivot ve skotsku
Blonďavá v akcii
                                        
A potom som teda už čakala na tie každodenné vetry, ale... Nenastali. Namiesto toho sme mali viac slnečných dní ako v júli po niektoré roky. A tak som natierala stoly a lavičky a kvetináče, nech prežijú zimu, lebo to drevo z plota, z ktorého sú vyrobené, by už bez nejakej tej farby a oleja túto zimu neprežilo. 
A v jednu sobotu, keď som kukla počasie na ďalší deň, ukazovali tieto často nepresné počasné stránky  bezvetrie a slnko a opäť chrumkavý, jemne mrazivý vzduch. A tak som vymyslela výlet na miesto, kde sme sa snažili dostať už v máji, aj sme sa dostali, ale tááák tam fučalo, že som ledva cvakla jednu fotku telefónom, ktorý už mal takmer vyšťavenú baterku, a stále sa chcel vypínať, a skoro mi ho aj odfúklo, a už ani nespomínam tú zimu, proste to miesto si zaslúžilo ešte šancu za iných poveternostných okolností.
A v nedeľu ráno som ani nedúfala, ale naozaj, slnko vyšlo a vietor sa ďaleko kdesi na mori zabudol, a tak sme išli na samotný koniec, teda jeden z koncov ostrova, na malý cípik, na ktorý sa treba vyškriabať. Zasa s telefónom takmer vybitým, ale povedala som mu: "Ani sa neopováž, tak raz za rok tu nefúka, je slnko a ty si chceš zavrieť oči pred takým krásnym výhľadom?!" Zľakol sa a poslúchol, cvakla som záberov dosýta. 
To miesto nie je až také energeticky nezávadné, keďže tam stojí pomník na počesť 2 amerických  vojenských lodí, ktoré sa potopili blízko pri sebe, len v inom čase, ale stále v tom istom roku. Pomník bol postavený dva roky neskôr a tento rok je teda už jeho 100-tý. Symbolicky mu dali tvar majáku. 

život ve Skotsku
Americký monument. Za ním len more a Írsko.
zivot ve Skotsku
Tam dole k tým útesom sa raz vyberieme.

A ďalšou výpravou v decembri bol, honosne to nazvem výstup na Granny's Rock. Tiež útesové miesto s výhľadom na Atlantik, ale z inej strany ostrova. Museli sme sa tam vydriapať okľukou, keďže rovno pri ceste bolo stádo zazerajúcich highlandských kráv. Všade exkrementy a blato, ale stálo to zato:

zivot ve skotsku

zivot ve skotsku

Toľko k výletom. Na záver roka treba ešte zbilancovať kliešťovú sezónu. Namnožili sa dobre. Blonďavá, keďže je najmenšia a obtrie sa pri chôdzi o každý list, to schytala najviac a vytvorila nový rekord, vyše 30 týchto milých zvieratiek na sebe po jednej krátkej prechádzke po pokosenej tráve. No nič, na budúcu kliešťovú sezónu sa zásobíme vitamínom B1 a hlavne, konečne ho začneme pravidelnejšie užívať.

A už pomaly, ale isto, ide prechod do nového obdobia či doby. Ohlasujú to snežienky, ktoré sa už začali drať von pomaly, aby nám to jemne pripomenuli. 

jak se zije ve skotsku




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára