Sfúkatieva sa. Ešte že dni začínajú byť pomaličky dlhšie, lebo inak by to bolo už príliš na psychiku, táto ostrovná zima. Predpoveď strašila až 80-kovým vetrom v nárazoch, ale potom to zredukovala na 50 m/h = neodfúkne nám strechu, iba napríklad kvetináč a veterný mlyn v ňom zapichnutý (hlavná to udalosť dnešného dňa).
sobota 24. decembra 2016
štvrtok 27. októbra 2016
KDE TO MÁ STARKÝ TÚ KOSU...?
sobota 8. októbra 2016
ROBINSON, DINOSAURY A SPÁSA
Na narodeniny hnedovlasej sme chceli vymyslieť „vypadnutie niekam‟. Najskôr, že niekde tu. Ale potom to prišlo, to uvedomenie, že sme na ostrove a naokolo sú ďalšie Hebridy, na ktoré by sme -- ak nebude fúkať a ak nebude pršať a ak nezmeškáme bus, ako sa nám to stalo v priebehu 1 týždňa 2x -- aj mohli ísť.
sobota 3. septembra 2016
SUSEDKA
Jura. Ďalší ostrov z Hebríd tuto hneď za rohom a zálivom. Dnes sme sa tam konečne vybrali, ako sme mali v pláne (už minulý rok, ehm...).
štvrtok 11. augusta 2016
THE SHOW MUST GO ON
Tak ako na Orave v rôznych dedinkách majú „svoje dni‟, aj tu na ostrove sa každoročne koná jarmok?/ostrovné dni?, no proste Islay Show.
nedeľa 22. mája 2016
ŠATKA A UŽ SA TO BLÍŽI
V lesoch kvitnú bluebells, ktoré sa mi javia dosť purpi (to je fialový po gaelsky, som sa naučila, ale len foneticky, inak má iste to slovo ešte minimálne 5 písmen vpredu i vzadu pripojených).
piatok 13. mája 2016
O DVERÁCH
(Aj keď... U nás sa hovorilo „dveroch‟. A podobne „ušoch‟, „očoch‟ atď., ale nechám to už tak, spisovne.) Ako som už asi spomínala, nezamyká sa tu väčšina domov. My napríklad ideme do „mesta‟ a dvere len zavrieme.
štvrtok 25. februára 2016
ZÁHRADNÉ AMBÍCIE
Steny a múry a ploty. Ohraničujú statky a polia a bránia ovciam premávať sa po ceste. Aj keď, nie všade na ostrove, cestou dole do napríklad Šarloty, tak dooobre, Port Charlotte, tam si kravičky a ovečky cupkajú hore-dole, či po tráve, či po piesku, či po blate, či po ceste. Ale inak tu máme múrom opásikovaný takmer každý kus trávnatého porastu. Mohla by som použiť slovo lúka, ale tu lúky akosi neexistujú.
nedeľa 3. januára 2016
TANČÍCÍ DŮM NENÍ JENOM V PRAZE
Už sme oslávili riadne odveci kalendárny koniec roka. Nenašla som tu žiadneho parťáka či parťáčku na oslavu slnovratu, tak som sa podrobila väčšine, čo už. Ale príroda sa rozhodla sama búrlivo osláviť tento zabudnutý deň.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)