PIŠKÓTKY ZO ŠKÓTSKA

November. Mesiac, kedy si kliešte ešte veselo lezú po najrôznejších terénoch, lebo ešte je tak škótsky teplo. Halloween, ktorý sme odignorovali. Vetry, ktoré, keď nie je veľký dážď, treba využiť na expresné vyfúkanie prádla.

... sa nekoná akosi. Každým rokom sa turistická sezóna predlžuje a zdá sa, že ľuďom, ktorí tu v tomto čase prichádzajú, nevadí ofučanie, opršanie a ani predutie aj tých najmenších kostičiek v tele. Veď whisky to spraví.😁

Prileteli husi = skončilo sa leto. Zopár z nich sme zazreli už koncom júla, no reku, ak podľa miestnej tradície založenej, ako za starých čias, na pozorovaní, husi prinášajú zimu (tu sa jeseň preskakuje, lebo v podstate ani neexistuje), tak to bude dlhá zimička teda. Husi majú chodiť tak v októbri, ale posledné dva-tri roky zdrhávajú tam odzhora akosi skôr.

No i akô milô privítaňáä nám Škotland prichystal. Z 30-ok do 13-ok a hmiel a dažďov, ktoré trvali tak dlho, že sa už zdalo, že modrú oblohu už navždy zhltli pažravé sivé oblaky.

Chcela som začať vetou: Prišlo leto, ale nevidno to na počasí, ale na deťoch, že ako vždy o takomto čase v roku začali viac jesť, doslova hltať. Obzriem sa, že kde je ten nákup a to navarené a napečené, a zazriem len omrvinky a ohryzky a obhryzky.

Marec = narcisy, kliešte, vetry a dnešný rok napodiv aj teploty cez 10 stupňov a na škótske marcové pomery aj veľa slnka. Fajné podmienky na zdolávanie kopcov a objavovanie miest, kde naša noha ešte nevkročila. Tento ostrov, na rozdiel od takých mini a len trávnatých, bezstromových, kde ale tiež žijú škótski ľudkovia, neviem, ako to dokážu, lebo mne teda treba členitý a nie jednotvárny povrch miesta, kde žijem, a teda sa vrátim k začiatku vety i myšlienky, tento ostrov má pre mňa tú výhodu, že má v sebe aj lesy, aj vrchy, aj miesta, kde je divočina, aj také, kde sa dá nájsť pokoj a relax. 

Tak toto bol hádam ešte január, keď tu vládli snežienky, teraz je už všetko žlté a oranžové, narcismi vymaľované