My Title

Aj keď je dňom pomaličky ukrajované z dĺžky, nejako to necítime. Stále mám v hlave zapnutý program, že si o 11 večer môžem ísť v pohode pozbierať prádlo bez toho, aby som si potrebovala svietiť, a že by som aj toho potkana zazrela behať po kútoch, ktoré o takomto čase nie sú tmavé.

Keď je málooblačná noc a na druhý deň nás čaká pekné počasie, dá sa na vlastné oči vidieť, že slnku sa nechce ísť tak úplne spať a radšej bude pařit celú noc, ako napríklad na tejto fotke, ktorú som urobila o 00:49 a výhľad je rovno na sever.

Druhá bola cvaknutá o 02:09. Nájdi 5 rozdielov😅

Veď pekné to je, magické. Ale akosi som nedomyslela, že tenké závesy nám v lete neurobia v izbách tmu, asi ich bude treba zoceliť trošku. Spomínam si, ako mi niekto vravel, že na Shetlandách sa deťom zatemňujú okná doslova kadečím, lebo nie a nie v lete zaspať. Ale nejdem sa sťažovať, práve naopak, konečne je svetlo, síce aj v noci, no ale to si vynahrádzame ten deficit zo zimy, kedy ho vidieť málo a noci sú dlhé a temné.

Aj poštári majú akési predĺžené služby. Najnovší časový rekord v doručení zásielky k nám domov je 21:21. Proste sa otvoria dvere, balík tresk o zem a dovi, idem k ďalšiemu domu.

A teda celkom pekné leto začalo. Boh turizmu nám tu na ostrov vysypal kopu karavanov a návštevníkov hlavne z Anglicka. Objavujú tú krajinu na sever od nich. Ešte pár takých výletov sem hore k nám a zvyknú si aj na to leto, ktoré je letom len vtedy, ak si ho urobíš, to znamená otužíš sa. Zatiaľ sme mali až jeden deň, kedy sa teplota prešvihla cez dvacku až na pálivých 23 stupňov. Takže miestni v kraťasoch a turisti v páperových bundách s kožušinou. Niektorí sa odvážia aj do mora hodiť, ale bez ryčania to väčšinou nejde😅. Pláže som nikdy nevidela také preplnené, už som sa skoro cítila ako v Chorvátsku jeden deň, asi až 20 ľudí tam bolo, inak býva tak medzi 3 až 4, ale najčastejšie nikto, iba nejaké zvery.

Ďalšou atrakciou pre turistov sú samozrejme kliešte a "midges". Ak tu niekto ide s tým, že ááále, nejaké muchy a hmyzy, nepreháňajte, no, tak môže byť nemilo prekvapený. Prišla som inak na Murphyho zákon o škótskych kliešťoch. Ak sa človek čo i len jeden deň zabudne večer poobzerať, je jasné, že ho tam má a nevie o ňom aj dva dni. Zacicnuté na vlastnej koži.

Počasie k nám bolo v poslednej dobe slušné, a tak sme nanosili piesku z pláže do auta i do domu, a uteráky sú v práčke nonstop = znak aktívne prežitého dňa na slnku. Deti sú už vyrastenejšie a v lete vždy rastovo poskočia ešte viac, a tak chodíme na pláže aj keď fučí, vyrástli už z choroby "piesok v očiach".

Dakedy tak rozmýšľam, akými očami vnímajú miesto, kde žijú. Že na rozdiel odo mňa a mojich liet (a jesení, zím a jarí) v Zázrivej a v dolnooravskej "metropole" im príde prirodzené vidieť každý deň more, vetrom pokrútené stromy, ovce a zažívať tmavé a daždivé dni počas dlhočizných škótskych zím. My sme chytali v riekach raky, ony pod skalami hľadajú kraby. My sme si robili plesá v horských potokoch, ony sa hádžu do "rock pools" a hľadajú v nich miniryby. Hádžu sa aj do mora, ktoré nie je a nikdy nebude teplé, člnkujú sa, surfujú, teda tie moje sa o to zatiaľ len snažia😀. My sme sa váľali v tráve, ony sa hádžu do vresu. My sme chodili na skameneliny, ony chodia zbierať mušle.

Zbieranie húb, byliniek, lesných jahôd a tej trochy čučoriedok tu spája ich detstvo s mojím. Ja vlastne tiež zažívam také druhé detstvo, len v inom prostredí, s inými stromami, oblakmi, vôňami a hlavne s morom, ktoré je pre mňa nielen "veľa vody na jednom mieste", ale skôr čosi ako rozprávková bytosť. Scenéria je ako z knižky o vílach a elfoch a často na ňu kukám skoro s otvorenými ústami.

Veru, som vďačná, že mi bolo umožnené žiť na "staré kolená" v rozprávke.