Ešte je jar, ale tento týždeň ide prebehnúť leto. Má nás zasiahnuť „tepelná vlna‟. Akurát na whisky festival. To sa bude alkohol šíriť do žíl trikrát rýchlejšie. Neviem, čo dokáže kombinácia whisky a slnka, ale možno to uvidíme zblízka, keďže sa chystáme ísť na sprievodné programy do páleníc. Tento týždeň budú fungovať ako kultúrne domy. Majú tam hrať kapely hrdo propagujúce hudobnú tradíciu.
Dnes to bude trochu aj o slobode. Ako inak. Tá sa tu furt rieši na rôznych úrovniach.
Dávno-pradávno sme to my boli v meste Stirling. To ešte vtedy bolo, keď mrzlo a na kopcoch sa sneh držal. Odvtedy už aj snežienky a za nimi narcisy stihli vyrašiť aj zvädnúť, a teraz zas začínajú bluebells-y vykúkať, po nich rododendróny, potom margarétky, a nakoniec tie žlté kvetiny jedovaté pre kone, čo sa neviem ako volajú po slovensky a už je zas zima.
Nie, nie je to skratka pre Lakovanie a galvanizáciu vulkanického linolea, ani jedno z mojich vymyslených slov. A dokonca sa to aj vyslovuje tak, ako sa to píše, nie ako niektoré gaelské jazykolomnosti.
Ostrovný minisvet sa zbláznil -- neprší, nefúka, nekrúpuje, ešte dnes sme našli veľa černíc, teda brambles a dostala som do daru fľašu whisky. Ale že ju môžem niekomu darovať na Vianoce, ak ju nepijem.
Na narodeniny hnedovlasej sme chceli vymyslieť „vypadnutie niekam‟. Najskôr, že niekde tu. Ale potom to prišlo, to uvedomenie, že sme na ostrove a naokolo sú ďalšie Hebridy, na ktoré by sme -- ak nebude fúkať a ak nebude pršať a ak nezmeškáme bus, ako sa nám to stalo v priebehu 1 týždňa 2x -- aj mohli ísť.
V lesoch kvitnú bluebells, ktoré sa mi javia dosť purpi (to je fialový po gaelsky, som sa naučila, ale len foneticky, inak má iste to slovo ešte minimálne 5 písmen vpredu i vzadu pripojených).