nedeľa 10. júna 2018

PARTY HARD


Uuuuuuff. Máme za sebou príjemne únavný festivalový týždeň, cez ktorý sa z nás stali vymetačky parketov a takmer groupies. Z 8 otvorených dní Islay Whisky festivalu sme boli na 4. 
Niekde sa nám páčilo viac, niekde menej, ale celkovo to bol vydarený festival hudby a (hlavne) whisky.
 Nám ako jedným z mála o ňu vôbec nešlo, užili sme si ho v 100% triezvosti. My sme mali inú misiu -- prenasledovať kapelu Trail West, ktorej 2 členov si naše dve svadbychtivé miniženy vybrali za manželov (chlapci už o tom vedia, ehm😁). Pred ich vystúpením sme im odovzdali ľúbostné listy, potom sa nám pekne a ochotne zoradili a ukradli sme si s nimi záber. 


Vytancovali sme sa dosýta, tiež ako jedny z mála, lebo obecenstvo bolo ráno a na skoré popoludnie príliš triezve, aby začalo hopkať. Čiže kapely, ktoré hrali ako prvé, mali smolu. Darmo ľudí vyzývali, nech tlieskajú, nedajbože tancujú. Nulová odozva. Zachraňovali to naše dve tancachtivé, ktoré sa vždy hneď vyrútili na parket rovno pod muzikantov a začali trsať. Aj mňa pojali do tanca, teda prvú akciu iba mladšia, lebo hnedovlasou mi bolo oznámené, že ona chce tancovať krásne, a nie smiešne. Mohla som sa na to aj uraziť, ale som sa nie, ostala som sebavedomá a vrhla sa do rytmu ponúkanej hudby. 

Ľudia zas šaleli samozrejme a čakali v dlhočiznom rade od večera do rána (v priemere 13 hod) v hlavnej dedine Bowmore na festivalové edície whisky. Mužovi sa nechcelo veľmi v rade vystávať ani ráno vstávať, ale aj tak skončil s 3 fľašami. Po známosti. Miestni sliediči a pašeráci mu to zariadili. Čo sa bude, keď má na to lidi. Výhoda komunity. Aspoň že počasie bolo k tým čakajúcim zúfalcom milosrdné. Už tretí týždeň máme trópy po škótsky = 21°, tak tam aspoň nemrzli ako minulý rok. 


Najviac sa nám páčilo na otvorenom dni pálenice Bruichladdich. Aj keď, keby bolo v ten deň lepšie počasie, vyhralo by to číslo 2 (kukni nižšie) s komornejšou atmosférou.

1. Bruichladdich (číta sa "brukladi" alebo "bruchladi" pre tých, ktorí to chcú mať gaelskejšie, ja to hovorím s "ch", lebo mi to potom pripomína brucho, a tak sa na tom tak súkromne zabávam).



Najrušnejší deň, vždy priláka veľa ľudí. Koná sa v nedeľu, keď nechodia busy, a tak sme sa odviezli taxíkom pol cesty a potom nás šofér vysadil na mieste, kde odvážali minibusy ľudí zadara priamo pred pálenicu. Že aby sme ušetrili 10 libier. Veď išli aj 2  busy zadara, ale v blbom čase a bohvie, či by sme si sadli, keď sa toľko chtivých ľudí zalizuje na tento deň.
Na mieste už bol dlhý rad, a my sme mali ešte kopu času, deti už takmer spustili mrnč, že keeeedyyy mamaaaaaa, ale zrazu sa otvorili brány a ľuda sa začali trúsiť dopredu. Vstupné nebolo zadarmo, čo trochu iritovane skomentoval muž (ktorý tam ani nebol tento rok, dámska jazda, hehe), že je to hádam deň otvorených dverí, tak to má byť zadarmo a vôbec, Bruichladdich je už príliš komerčná pálenica a proste tak.  Nám to bolo jedno, keďže sme mali  2 lístky od suseda a aj tak stál 1 len 5 libier. Druhý som dala švagrinej, ktorá si prišla užiť pár dní festivalovej atmosféry. 
 Pod štýlovým pódiom bol pripravený veľký tanečný parket, ktorý, ako som už spomínala, obsadili len naše dve, neskôr sa k nim pridalo pár ľudí a úplne na záver sa už ohýbal tak, že to vyzeralo, že toľko tancujúcich nôh neustojí. To už bolo vtedy, keď ľudia držali v ruke asi 10-ty drink a aj s ním si vyšli "hore" zatancovať.
Počasie bolo teplé a slnečné, niekto sa zabudol natrieť krémom a zhoreli mu plecia (ale na deti som nezabudla!), ale stálo to zato!

kapela trail west na bruichladdich open day 2019
Išli si pozdraviť svojich vyvolených. Kľúč: ten s akordeónom je brunetkin budúci "hazbend" , gitarista zasa blonďavej (teda, v tom momente gitarista, inak multiinštrumentálny muzikant, ktorý hrá aj na gajdy a píšťalu).
2. Kilchoman (číta sa "kilhomen")

Predtým som tam nikdy nebola, veď načo a po čo, iba na pláži s rovnakým názvom a o kúsok ďalej. Zvonku vyzerá ako farma so sýpkou na zrno, nachádza sa ozaj v strede poľa, no proste iný štýl ako ostatné. Ale minipriestory vo vnútornom areáli dokázali pritiahnuť veľa ľudí (na takú minipálenicu) a vyčariť super atmosféru. Škoda, že nesvietilo slnko v ten deň. Nebola síce zima, ale tie rovno-nad-hlavou visiace škótske oblaky, ktoré sa zlovestne nehýbu, iba tam tak visia, mne osobne spôsobujú mierne depresie. Ale ako vravia miestni, Not a bad day! alebo At least it's dry! = buďme radi, že neprší. Tak som bola rada a sadla som si do altánku so sedačkami zo slamy. Ozaj, veď my sme sa tam skoro ani nedostali. Mali sme dohodnutý odvoz, ktorý sa ale nekonal, keďže bábätko podobne festivalovo naladenej mamičky a odvážačky  v 1 zaspalo. Vravím si, hm, nejako sa tam dostaneme, mama ide byť dobrodružná! Mala som v rupsaku (viem, že to je nespisovné, ale tak sa mi to viac páči) fľašu whisky od muža pre bubeníka 1 kapely, no ktorej asi, takže motivácia bola hneď silnejšia, keď som jej magické teplo cítila cez ten rupsak😜 na chrbte. Bus sme už zmeškali, tak že zídeme dole a dačo stopneme alebo si prinajhoršom zavoláme drahý taxík, keď tu zrazu náš bus za nami, 20 min meškajúci. Doviezol nás, kde mal a odtiaľ to bolo už "len" 5 míľ do pálenice. Noc predtým som spala dokopy 4,5 hod, takže moja túžba kráčať bola priam obrovská. Zrazu zastane taxík, vystúpi tuto suseda, ktorá ho prevádzkuje, a že ľudia, čo si ho objednali, nás ochotne zoberú, lebo majú voľné 2 miesta. A tak sme sa už viezli a vyviezli. Boli to Švédi (oj, tí radi whisky!), ktorí nechceli za odvoz nič. Že videli malé tancovať na bowmorskom dni, spravilo im to radosť a máme si užiť deň. Milé ozaj.
A tak sme si ho užili, baby sa dostali ešte bližšie k svojim idolom, lebo celá mjuzika sa odohrávala v malom altánku bez pódia. Potom zahrala aj miestna skupina gajdošov a mladé ceilidh talenty. Fajne bolo ozaj. Baby sa v prestávkach hrali so senom a snažili sa vykomunikovať svoje senové zámery a hry s jedným len nemecky hovoriacim dievčatkom. Mama im do toho vstúpila svojou ako-z-chlpatej-deky nemčinou a prelomili sa bariéry. 
Naspäť sme nemali ani bus, iba ak nohy, ale našťastie nás zobral jeden anglický pár, ktorý to tu má očividne rád, lebo toto bola ich 3. dovolenka tu tento rok. Malá v aute zaspala a tak nás odviezli až pred dom. Milé ozaj č. 2.


 dve dievčatá hrajúce sa so senom

pálenica kilchoman na ostrove Islay v Škótsku

3. Bowmore

Ani nemám foto. Nie že by tam bolo tak zle, ale akosi som nemala čo a ani kedy fotiť. Keďže to bolo v hlavnej vieske, tak sme behali hore-dole, tam a späť, a stihli sme aj pláž a očľap v mori rovno pod pálenicou + ihrisko. Bolo sa treba schladiť, lebo v areáli bolo fakt horúco.
Pri vstupe sme dostali zadarmo tašku s 2 fľaštičkami 10-ročnej vody života, perom a pohárikom, ktorý sa dá nosiť na krku. To sa už mužovi páčilo, všetko zadarmo,  nie ako zderský Bruichladdich.
 Kapela bola dobrá, hrali cover verzie všetkého možného, ťahali od 11 do 5 s malými prestávkami a so slnkom rovno na nich pražiacim. Zvládli to super, ale neviem-neviem, či som ich nevidela uchlipávať si z podozrivej fľaše rovno na pódiu, asi najnovšaia ochrana pred slnkom.


4. Ardbeg

Malo to byť všetko v štýle hippies a aj bolo a preto ma to nevzrušilo nejako. Mám rada dačo z ich módy, ale tá hudba a filozofia so mnou nejako nerezonujú. Ale stretli sme tam veľa známych i rodinných, a tak to bola povídacia akcia. Veeeeľmi pokojná a uvoľnená atmosféra, bol to posledný deň festivalu, tak podaktorí už len zo zotrvačnosti pili a chodili. Pokojný záver rušného týždňa. 

Takže tak. Keď začnem piť whisky, budem recenzovať tie, zatiaľ len takto.☺

hippie záves na otvorenom dni pálenice ardbeg 2018


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára