piatok 8. decembra 2017

FINLAGGAN... VINOU ŠOFÉRA

Koše priviazať -- splnené.
Dať dnu otočný sušič na prádlo -- splnené
Pozbierať bicykle -- splnené.
Zaistiť kameňmi záhradné náradie -- splnené.

Očakávame ďalšiu víchricu. A potom vraj sneh, ale to budú len krúpy alebo krúpy so snehom alebo možno aj ten sneh, ale ten sa roztopí ešte skôr, ako pobozká zem. Kde sú tie časy, keď dokázalo pol dňa byť slnečno...
Ako posledný októbrový víkend, keď sa nám podarilo vychytať  poloslnečné a hlavne nefúkavé počasie. Tak že ho využijeme na pravdepodobne posledný dlhý výlet. Miest, kde sme ešte neboli, je už pomenej, ale našlo sa jedno v autobuse. Teda po ceste autobusom. Nejaký pár turistov chcel ísť do "Finlaggan". Dovtedy som o tom mieste čosi len tak vzadu v hlave vedela. Až títo cudzinci ma inšpirovali sa poriadne na toto miesto googlovo kuknúť. A celkom zaujímavô sa ukázalo byť. Je to miniostrov na ostrove s hyperdôležitým, aj keď už len historickým významom.

Od hlavnej cesty len jedna míľa, cez zakakanú a deravú cestu (lord, ktorému patrí tá časť ostrova, má očividne iné záležitosti na práci, ako nejaké cesty), medzipoľné výhľady s ovcami až k turistickej kancelárii, kde vám "vedúci" dokáže v 2 minútach podať históriu ostrova i Škótska v skratkovitej kocke. Záleží, koľko máte času, vyzeral byť zhovorčivý. Ale v našom prípade, keď videl dve stepujúce deti, tak len tak rýchlo vyberal pikošky. Čosi si aj pamätám. Že bolo nájdených buď 13 tisíc (alebo 15 tisíc? neviem už) artefaktov a väčšina je samozrejme v centralistickom Edinburghu. K tej miniinfokancelárii patrí aj maličké múzeum, kde je napríklad starý keltský kríž, ktorý vraj miestny farmár skoro rozbil na padrť, len kus z neho ostal.

Okrem iných info nám bolo povedané, a to viackrát, že dobre, že máme gumáky obuté, lebo treba prejsť cez malú močarinu, ktorú keď niektorí uvidia, vzdajú to a otočia sa (Videné na vlastné oči. Tú močarinu aj otočenie sa naspäť).  A že niektorí zas poberú zle-obutých na chrbát a prejdú. Ako vravím, my sme boli dobre obutí, tak sme to prešli v pohode. Za močiarikom je most posadený do vody a potom už onen miniostrov. Je to ozaj maličké miesto, s pár zrúcanými domami a starými hrobmi (tam sme nešli kuknúť, akosi ma to desilo), ako sa tam zmestilo vraj 1000 ľudí, netuším.

Zaujímavé no. Chudáci tí turisti, keď im to ten šofér zabudol zastaviť pri tej odbočke, museli tam kráčať trošku dlhšie. Mne táto jeho chybička vnukla myšlienku na výlet. A potom sme si dávali ozaj pozor na to, aby nám neurobil to isté:)



          

výhľad na ostrov na ostrove
Finlaggan, ostrov na ostrove IslayFinlaggan na ostrove Islay


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára