sobota 3. septembra 2016

VRAJ NAJMIDŽOVATEJŠIE...

... miesto v Škótsku je -- aspoň podľa toho môjho, neviem, či to myslel len zveličene alebo je taký lokálpatriot ~ zátvorka v zátvorke ~ (West Coaaaaaast! ) -- Jura. Ďalší ostrov z Hebríd tuto hneď za rohom a zálivom. Dnes sme sa tam konečne vybrali, ako sme mali v pláne (už minulý rok, ehm...).

Predpoveď počasia bola ok-ish, slnka lúčov pár, prehánka slabá, a čo bolo dôležité, taký celkom silný vietor.

Ráno kukáme a:

1. vietor nebol žiadny
2. pršalo a to dosť výdatne
3. akási hmla sadala na vršky

= áááá, ideálne pre cicavé minipotvory, midges😨

No ale i tak sme sa odviezli do prístavu Port Askaig [askig sa číta], že sa to hádam zmení a nebudú nás  príliš tie "mušky "nejako extrémne otravovať. A áno, zmenilo sa, ale trochu inak, namiesto kýženého vetra sme zlapali viac dažďa. Nu což, midges to odradilo na chvíľu. Horšie to bolo, keď dážď prestal a hoci sme boli v minibuse už, dvere boli otvorené a tie potvory robili nálety. Statočne som ich ničila, aspoň mi čas ušiel.

A potom sme sa vydali na cestu krajinou, ktorá nepatrila nikomu, iba vresu, ktorý teraz kvitne. Cesta hrboľatá, šofér nebol veľmi gentlemany, išli sme hore-dole, aj naše žalúdky.
Zvláštny pocit ma premkol. Pustota všade naokolo, zriedkavo dom. Ani pole, ani farma ako tu u nás na Islay-e. Po dlhých minútach sme konečne dorazili do centra ostrova, ktoré sa skladá z netrúfam-si-odhadnúť-koľko-málo-domov, hotela, pálenice, obchodu, kultúrneho domčeka, kostolíka, detského ihriska (pekné, ale liezol tam po mne kliešť) a aj miniškoly.
Aj počasie sa zmenilo na celkom pekné, ale až keď nás kvalitne spršalo, najskôr sme museli zmoknúť.

No mám stále rozporuplné pocity z Jury. Je krásna (budem ju oslovovať v ženskom rode), omnoho kopcovitejšia, iná a aj rovnaká ako Islay, s peknou plážou hneď pri obchode, ale to vedomie malej osídlenosti mi akýsi stiesňujúci pocit spôsoboval. A to som prázdniny v detstve strávila na zázrivských kopaniciach. Tu je to asi o tom, že keď príliš rozmýšľam, tak si uvedomím, že je to obohnané vodou a niet úniku a... mala by som si vyriešiť svoj strach z vody možno?

Určite tam ešte pôjdeme. Aj na tie vrchy pripomínajúce prsia (Paps of Jura) sa hádam raz vyškriabem. Vyzerajú strmo a pritom nie sú nejaké vysoké, ale keď príde hmla, aj domáci majú čo robiť, aby vyliezli a zliezli v pohode.

Jura je ideálna pre bicyklistov a dobrodruhov a ľudí, ktorí chcú zavrieť dvere pred svetom a mať takmer absolútny izolačný pokoj. V zime to tam musí byť desné, vrchy zachytávajúce oblaky, ktoré potom pošlú na zem a spôsobujú nulovú viditeľnosť, vietor tam isto odfukuje aj škridly zo striech.

No jednoducho to nie je pre každého, táto Džu-ura. Už sa ani nečudujem Orwellovi, že tam napísal 1984. Inšpirácie na pochmúrno tu mal bohate dosť. Veru, s tichou radosťou v srdci sme sa vrátili na náš obývanejší ostrov.

                                       prístav s kompou na ostrove Jura
Loďka pojme asi 5 áut a o čosi viac ľudí. Z Islay na Juru je to 5 minút.

                                       ostrov Jura, hlavná ulica
Hlavná a jediná ulica

                                    výhľad na záliv z ostrova Jura
objekt pálenice Jura
Práve sa vzduchom šírili whisky výpary z pálenice. Mne voňali a mužovi sa dobre že žalúdok neobrátil. Máme asi iný vkus na whisky. Aj keď ja ju len v plynnom skupenstve, on aj v tekutom. 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára