štvrtok 27. októbra 2016

KDE TO MÁ STARKÝ TÚ KOSU...?

Ostrovný minisvet sa zbláznil -- neprší, nefúka, nekrúpuje, ešte dnes sme našli veľa černíc, teda brambles a dostala som do daru fľašu whisky. Ale že ju môžem niekomu darovať na Vianoce, ak ju nepijem (how did you know???).

Gúglila som, za koľko by sa dala predať (učím sa chodiť vo whisky biznise😎), muž mi aj bez internetovania odhadol -- a správne -- cenu (umí to, Škót jeden), a že teda veľa by to nebolo a je aj dosť hnusná (podľa ostrovanov vraj, ale tí sú zaujatí, lebo nemajú radi ostrov Skye); prišiel teda s nápadom vziať ju na Slovensko a poulievať kadekomu (hohó, to nie, nedám si fľašu!). Má pekný obal, farebne sa mi hodí do kuchyne, tak si ju zatiaľ nechám, možno počkám 30 rokov a zarobím čosi na nej.

Sezóna už inak končí, aj keď ešte sa trúsia turisti trochu, ale v novembri ich to isto všetkých prejde. Atrakcie i niektoré reštaurácie v odľahlejších dedinkách sa zatvárajú do jari.

Ešte pred Obanom sa nám podarilo stihnúť ísť do Šarloty, do Museum of Islay Life. Nachádza sa hneď v centre, ako prakticky všetko, lebo táto vieska je pochoditeľná za pár minút.
Ako turistku by ma možno odradila poloha priamo pri starom cintoríne. Alebo to by mi možno až tak nevadilo ako fakt, že úrady sa rozhodol šetriť a nekosí na ňom trávu (a to už ani nespomínam trojtýždňový interval odvozu smetí. Ako, nám to je jedno, náš kôš nikdy nie je plný, ale ako to šetrí peniaze, o tom by sa dalo...). Isto každý súdny návštevník, ktorý sa tam ide pozrieť, na chvíľu zapochybuje, či je otvorené, vidiac dlhočiznúúú trávu zakrývajúcu dobreže nie dvere do múzea.

Pracuje v ňom (a asi sa aj dosť nudí) milá pani, ktorá prekvapujúco pozná môjho Škóta (isto to je nejaká sesternica jeho mamy alebo oca, ako vždy, len som sa tentokrát zabudla opýtať), ktorá našim sfučaniciam dala odznaky "za návštevu" (hmm, kde sú? Som ich odvtedy nevidela...).
Je to vlastne len jedna veľká miestnosť plus jedna malá zadná izbička s prevažne knihami. A keďže muž je miestny, pani povedala, že vlastne ani nevie, čo mu má povedať, že s cudzincami je to iné, keď nič o ostrove nevedia. Tak sme sa len tak sami obzerali a skúmali. Majú tam toho dosť, veľa vecí darovaných od miestnych, snažila som sa zaujať naše nezáujemkyne veľkýýým domčekom pre bábiky, ale len sa fučali, že chcú ísť na bíč.
   
Veď potom sme aj išli, veľa kriku pre nič, milé moje dcérušky, ale v ten deň dosť lialo. To sa už zdalo, že ide pravá ostrovná jeseňozima = slovenské aprílové počasie, slnko, dážď a dúha každú chvíľu, náš rekord zatiaľ je 5 videných dúh v jedeň deň. Odvtedy našťastie zblaznelo počasie inak a je fajne jesenne. 
Aháá, spomínam si, že v tento muzejný deň sme aj zmokli napadrť už len cestou k busu, ktorý išiel zdola a nie spred nášho domu. A niesli sme v taškách pizzu k ovciam. Fakt, nevymýšľam si. Porozprávam nabudúce🍕🐑🐏🐏🍕

výhľad z múzea na cintorín
Víta vás more a cintorín, ehm...
kamenné slnečné hodiny pred múzeom v Port Charlotte
Slnečné, opakujem, slnečné hodiny v Škótsku??

nápis vitajte v gaelčine aj angličtine
Gaelčina má vždy prednosť.
predmety vystavené v múzeu
Malé, ale plné.
starodávny domček pre bábiky
Nezaujal ich.
V plnej zbroji.
starodávna izba v múzeu
To nie je naša bedruma, furt to múzeum.

ulica s gaelským nápisom v dedine na ostrove Islay
Totálna ignorancia angličtiny👍 Nik netuší, jaká je to ulica.

výhľad na Bowmore, centrálnu dedinu ostrova Islay
A aj takto sme mali nedávno.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára