streda 25. apríla 2018

STIRLINGOVÝ 2

A zas to bude trochu aj o slobode. Ako inak. Tá sa tu furt rieši na rôznych úrovniach. 
Dávno-pradávno sme to my boli v meste Stirling. To ešte vtedy bolo, keď mrzlo a na kopcoch sa sneh držal. Odvtedy už aj snežienky a za nimi narcisy stihli vyrašiť aj zvädnúť, a teraz zas začínajú bluebells-y vykúkať, po nich rododendróny, potom tie žlté kvetiny jedovaté pre kone, čo sa neviem ako volajú po slovensky a už je zas zima.


Ešte pred návratom do spomienok na stirlingskú civilizáciu uvediem správy z domova, ostrovného i vnútrozemného:

Po zrušení hlavnej pošty sa miestna organizácia prevádzkujúca bazár rozhodla otvoriť poštu v ich obchode. A spolu s doma-ma-nechcú tovarom ponúkať aj veci do domácnosti za £1. Plus výrobky miestnych umelcov a zručných ľudkov s originálnymi nápadmi.  Že aby dačo pre komunitu bolo. Milé. Že aj v dnešnej dobe takto nezištne v podstate.

Dlho-predlho sa hádalo a diskutovalo o škrtoch vo verejnom rozpočte. Miestnych najviac oprávnene štval návrh zavrieť verejné záchody. Ostrov žijúci z turizmu bez možnosti sa vyci- a vykak- (tak sa u nás doma najnovšie hovorí). Že sa tým ušetrí 5-miestna cifra v priebehu niekoľkých rokov. To, že z whisky ide do rozpočtu asi 9-miestna, nikoho netrápi. A tak sa rozmýšľa o tom, ako by ostrov mohol za seba slobodnejšie rozhodovať. Lebo veľa dáva a málo dostáva. Stav ciest je hrozný. Niet divu, keď sa po nich ako na bežiacom páse premávajú obrovské kamióny naložené buď whisky alebo dačím, čo s ňou súvisí.

A nakoniec eko-iniciatíva z vyšších územných celkov -- (konečne) sa už nebudú tolerovať plastové slamky. Že majú negatívny dopad na morský ekosystém. Niektorým na to netreba ani vedecké štúdie, aby to vedeli, ale snaha sa cení, no. Že sa už aj niekto tam hore zo systému zobudil.

A teda ten Stirling. Je to pekné mesto ozaj. Historické, nie príliš veľké, také akurát, s dvomi dominantami, hradom a monumentom. Tentokrát sme sa rozhodli vyštverať sa na monument národného hrdinu Škótska. Odhodlanie vyšlapať si to hore sme mali. Ale prihnal sa mrak s podozrivým obsahom, a tak sme sa radšej veľkomožne vyviezli busom rovno pod vežu. Vo veži, budem tento objekt takto volať, lebo zvnútra je to ozaj ako veža pre Shrekovu Fionu, nám bolo povedané, že sa blíži snehová víchrica a teda že sa môžeme začať škriabať  po schodoch, ale celkom hore sa dnes nepozrieme, lebo z bezpečnostných dôvodov idú vršok preventívne zatvoriť. Najskôr sme boli hádam aj trochu sklamaní, ale prešlo nás to hneď, ako sme začali stúpať hore. Brrr, takú klaustrofóbiu som už dlho nezažila. Schody úzke, malé, a bolo ich tam asi 1000. Aspoň vtedy sa nám tak zdalo. Cez okienka dnu prilietavali snehové vločky. Deti pišťali. Chytro sme sa snažili dostať do "izieb" či komôr, kde bolo viac priestoru a  aj dačo na obzeranie. Slávne škótske osobnosti, zaujímavosti z histórie, aj dajaká tá aktivita pre deti. Dokonca aj Williamov meč, ktorý je o 2 cm vyšší než ja. Ten chlap musel byť riadna ozruta.
Asi preto je aj tá jeho veža ozrutná.

Keď sme sa dotrepali dolu, svietilo slnko samozrejme. Tak že dole z kopca už pôjdeme pešo. Bola to pekná "schádzka"  s drevenými stanoviskami pre deti. Najedli sme sa v slušnom bufete hneď na úpätí kopca.
Keď sme sa vrátili do centra,  oná veža sa na nás vyškierala rovno z opačnej strany.
Ach, stoj si tam, veža, je mi jedno, že sme ťa nepokorili. Nemala si sa zahaliť do mračna snehového!

monument Williama Wallacea. .h. 
Naša výzva zvonka a zblízka

monument Williama Wallacea v Stirlingu
Naša výzva zdiaľky

schody v monumente Williama Wallacea
Naša výzva z klaustrofóbneho vnútra

  
           veže sveta v porovnaní s monumentom Williama Wallacea
Williamov v porovnaní s inými. Ehm, Williamov monument.

                                          meč Williama Wallacea
Obrázok meča sa mi vysunul doprava a nie a nie ho dať do stredu. Možno aj ten meč je vysúvací...
                      






     

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára