Steny a múry a ploty. Ohraničujú statky a polia a bránia ovciam premávať sa po ceste.
Zelené priestory vonku majú len dva názvy: buď pole alebo les. Lúky s kvietkami ako zo Včielky M., tak to nie. Tráva a aj tých pár druhov kvetov sa buď ocitá v žalúdkoch kráv a oviec alebo sa kosí a zasa sa v zime ocitne v tých žalúdkoch. Veru, tráva tu má len jeden životný smer a jeden vývoj a vývod.
Napriek všetkým tým múrom, ktoré inak vo mne vzbudzujú obdiv, dalo to asi dosť roboty všetko to poskladať tak, aby to vydržalo aj víchrice a neustály dážď, som si už našla svoje miesta, kde rastú aké-také bylinky a kde nedočiahnu jazyky oviec, v lete ich chytro a chvatne zbieram, kým ich poveternostné podmienky alebo zvery nezmizíkujú z existencie.
Možno som príliš ambiciózna alebo naivná, ale chcela by som mať v našej záhrade slušnú úrodu. Zeleninu, ovocie, byliny i kvety. Nejaký odvážlivec tu pestuje aj jahody. Videla som ich na vlastné oči červenať sa. Bolo to leto, keď bolo pár dní 29 stupňov, rekordná vlna tepla či čo. Takže idem na to a nechať sa prekvapiť.
A je tu ešte aj komunitná záhrada, kde sa pestuje toho veľa a je to na predaj. Váhy, zošit a pero, skrinka na peniaze, tzv. honesty box. Zoberieš si, odvážiš si, dáš peniaze do skrinky. Niekde inde by asi hneď zmizla aj s perom a zošitom...😅
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára