štvrtok 25. februára 2016

KUBO DOSTAL NÁPAD ALEBO PRENOS AMBÍCIÍ NA OSTROV


Steny a múry a ploty. Ohraničujú statky a polia a bránia ovciam premávať sa po ceste. Aj keď, nie všade na ostrove, cestou dole do Šarloty, tak dooobre, Port Charlotte, tam si kravičky a ovečky cupkajú hore-dole, či po tráve, či po piesku, či po blate, či po ceste. Ale inak tu máme múrom opásikovaný takmer každý kus trávnatého porastu. Mohla by som použiť slovo lúka, ale tu lúky neexistujú.

Všetko zelené má len dva názvy: buď pole alebo les. Lúky s kvietkami ako zo Včielky M., tak to nie. Tráva a aj tých pár druhov kvetov sa buď ocitá v žalúdkoch kráv a oviec alebo sa kosí a zasa sa v zime ocitne v tých žalúdkoch. Veru, tráva tu má len jeden životný smer a jeden vývoj a vývod.

Napriek všetkým tým múrom, ktoré inak vo mne vzbudzujú obdiv, dalo to asi dosť roboty všetko to poskladať tak, aby to vydržalo aj víchrice a neustály dážď, každý mi hovorí, že ak sa chcem prechádzať, tak kľudne aj po poliach, že si proste otvorím bránu a môžem ísť aj tam, kde sa pasú ovce, pokiaľ ich nebudem naháňať alebo tak. Nie, ďakujem, znie to síce lákavo, predierať sa nespasenými bodliakmi, vyhýbať sa čiernym bobkom a nechať po sebe liezť kliešte z oviec, nie, no nazvite ma rozmaznanou. Ja som si už našla svoje miesta, kde rastú bylinky a kde nedočiahnu jazyky oviec, v lete ich chytro a chvatne zbieram, kým mi ich zasa dakto neskosí.

Kosenie trávy a trávnikov je tu obľúbená činnosť. Bývali sme už v rôznych kútoch ostrova a mala som možnosť očumieť už veľa záhrad, ale takmer všetky boli rovnaké. So zastrihnutým trávnikom, 3 druhmi kvetov + 1 druhom otrasnej, pardon, okrasnej trávy, ktorá sa rozlieza a rozcibuľuje kade-tade po záhrade. Aj my sme takúto krásavicu podedili. Zaberala celý jeden kút a tých cibúľ čo bolo... Ale už je vyklčovaná. Nerada ničím, radšej tvorím, ale toto bola nutnosť, lebo ja mám iné plány s našou záhradou. Kvety, byliny, zelenina, dáke bobuľoviny, aj ovocný strom... Proste naša záhradka bude veľmi slovenská.
Ambiciózna, ako môj muž s nadšením poznamenal, keď videl slovenské záhradnícke osady. Že ľudia na ostrove nemajú nejaké veľké méty, čo sa týka pestovania. Ale sú aj výnimky. Nejaký odvážlivec tu pestuje aj jahody. Neviem, ako mu vzišli minulý rok, keď nebolo leto, ale pred 3 rokmi som ich videla na vlastné oči červenať sa. Bolo to leto, keď bolo pár dní 29 stupňov, rekordná vlna tepla či čo. A je tu ešte aj komunitná záhrada, kde sa pestuje toho veľa a všetko je na predaj. Váhy, zošit a pero, skrinka na peniaze, tzv. honesty box. Zoberieš si, odvážiš si, dáš peniaze do skrinky. Niekde inde by hneď zmizla aj s perom a zošitom...
No takže tak. Idem ja rád záhradníčiť. Alebo rad záhrad ničiť? Ozaj dobrá knižka, tá Kubo dostal nápad. 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára