Sfúkatieva sa. Ešte že dni začínajú byť pomaličky dlhšie, lebo inak by to bolo už príliš na psychiku, táto ostrovná zima. Predpoveď strašila až 80-kovým vetrom v nárazoch, ale potom to zredukovala na 50 m/h = neodfúkne nám strechu, iba napríklad kvetináč a veterný mlyn v ňom zapichnutý (hlavná to udalosť dnešného dňa).
Teplotne to nevyzerá na prvý pohľad zle, 7 stupňov, ale pocitová teplota je pri takomto vetre cca - 2.
Teplotne to nevyzerá na prvý pohľad zle, 7 stupňov, ale pocitová teplota je pri takomto vetre cca - 2.
Včera mi behala po rozume pesnička:
A mňa bolí hlavička, hlavička
ubila ma mamička.
Božechráň, nikoho som netoto, ani mňa nik nenapadol, teda napadol, aj to bolelo, ale nebol to tvor s nohami, očami a dušou, len voda premenená do útočného skupenstva -- do krúpov. Chceli sme ísť „do mesta‟ porozdávať vianočné pohľadnice a podarúnky, dačo ešte kúpiť, a museli sme ísť pešo dolu na bus prichádzajúci z druhého brehu. Vtom zlovestný zvuk. Nebol to len vietor, z neba sa agresívne sypali krúpy a že to bolelo! V ten večer som pri pohľade do zrkadla pochopila, čo to znamená byť weather-beaten.
Minule sme po ceste na bus zmokli do poslednej nite a teraz toto. Ale tu sa ľudia len tak nedajú. Vedia si poradiť aj v zlom počasí, a túto schopnosť vedia preniesť aj na iné, s počasím nesúvisiace oblasti života. Keď im úrady dačo z nejakého dôvodu odmietnu (najčastejší je asi ten, že je to ostrov a preto sa všetko nedá), tak sa na to vyzbierajú, alebo si založia fond, alebo si to svojpomocne zariadia.
Ako napríklad miestna plaváreň. Ľudia starší ako 30 rokov spomínajú, ako sa učili plávať v mori (brrrr, studený škótsky tréning). Potom sa miestni rozhodli, že sa vyzbierajú a postaví sa plaváreň. Trvalo to 10 rokov, ale podarilo sa.
Toto počasie normálne ľudí mentálne zoceľuje, hm, asi sa aj ja inšpirujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára