Sfúkatieva sa. Ešte že dni začínajú byť pomaličky dlhšie, lebo inak by to bolo už príliš na psychiku, táto ostrovná zima. Predpoveď strašila až 80-kovým vetrom v nárazoch, ale potom to zredukovala na 50 míľ/h = neodfúkne nám strechu, iba napríklad kvetináč a veterný mlyn v ňom zapichnutý (hlavná to udalosť dnešného dňa).
Teplotne to nevyzerá na prvý pohľad zle, 7 stupňov, ale pocitová teplota je pri takomto vetre cca - 2.
Teplotne to nevyzerá na prvý pohľad zle, 7 stupňov, ale pocitová teplota je pri takomto vetre cca - 2.
Včera mi behala po rozume pesnička:
A mňa bolí hlavička, hlavička
ubila ma mamička.
Božechráň, nikoho som netoto, ani mňa nik nenapadol, teda napadol, aj to bolelo, ale nebol to tvor s nohami, očami a dušou, len voda premenená do útočného skupenstva -- do krúpov. Chcela som ísť „do mesta‟ porozdávať vianočné pohľadnice a podarúnky, dačo ešte kúpiť, a bolo treba ísť pešo dolu na bus prichádzajúci z druhého brehu. Vtom zlovestný zvuk. Nebol to len vietor, z neba sa agresívne sypali krúpy a že to bolelo! V ten večer som pri pohľade do zrkadla pochopila, čo to znamená byť weather-beaten.
Minule sme po ceste na bus zmokli do poslednej nite a teraz toto. Ale tu sa ľudia len tak nedajú. Vedia si poradiť aj v zlom počasí, a túto schopnosť vedia preniesť aj na iné, s počasím nesúvisiace oblasti života.
Ako napríklad miestna plaváreň. Ľudia starší ako 30 rokov spomínajú, ako sa učili plávať v mori (brrrr, studený škótsky tréning). Potom sa miestni rozhodli, že sa vyzbierajú a postaví sa plaváreň. Trvalo to 10 rokov, ale podarilo sa.
Toto počasie normálne ľudí mentálne zoceľuje, hm, asi sa aj ja inšpirujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára