Aj keď je dňom pomaličky ukrajované z dĺžky, nejako to necítime. Stále mám v hlave zapnutý program, že si o 11 večer môžem ísť v pohode pozbierať prádlo bez toho, aby som si potrebovala svietiť, a že by som aj toho potkana zazrela behať po kútoch, ktoré o takomto čase nie sú tmavé.
Ešte sa nás ten chlad nechce akosi pustiť, ale s tým všetkým bzučiacim a zeleniacim sa to už dlho nevydrží a ten kŕč nakoniec povolí, vyčkajme. Veď nemusí byť hic, aby bolo pekne a pekne nemusí byť len vtedy, keď je obloha bezoblačná.
S kartami sme dobré kamarátky už dačo vyše dekády. S niektorými sadami sme sa už akosi vyčerpali a následne rozlúčili, s niektorými zoznámili len nedávno a ide nám to spolu pekne. A na oný deň mi vyšla karta trpezlivosti.
Po minulé roky to bol vždy marec, ktorý ukončieval vládu zimy. Zdá sa ale, že si na ten echt koniec ešte počkáme. Vrátili sa vetry a teplota sa blíži nule. Ľudia ani nepamätajú, kedy tu bol naposledy v apríli sneh. Stihli sme aj rýchlu sánkovačku, teda plastovotaškovačku, kým sa neroztopil.