sobota 27. mája 2023

CHVÍĽU NORMÁLNE

Začal whisky festival. V hlavnej dedinke to včera behalo, žilo a vrelo. Niektoré regály v obchode poloprázdne, niektorí turisti od samého vzrušenia zabúdajú kukať dozadu, keď cúvajú autom, videli sme rôzne kolízie na cestách, zvlášť jeden deň bol nejaký šiši v tomto, či to na retrográdny Merkúr zvaliť či čo... No nič, hlavné je, že návštevníci aspoň jazdia po ľavej strane, zatiaľ sme nikoho ísť v protismere nevideli.

Počasie je zatiaľ také skotiš, ale s nádejou vzhliadame k budúcemu týždňu, kedy sa má teplota možno až k 20 stupňom vyšplhať. Nejdeme sa ale tešiť predčasne, radšej až keď to nastane. Ak to nastane.😁

Stihlo ma už ale fajne spiecť, nečakane, a na nečakanom mieste, priamo horským slnkom. Dali sme aj tento rok výstup na najvyšší kopčok ostrova, kým nie sú všade robujarené paprade, černicové kríky a samozrejme kliešte, alebo teda ich je aspoň o čosi menej. 

A tak ako minulý rok, rovno na tom istom mieste, ktoré bolo celkom kľúčové, nás čakali vykvasené kravy na ceste, s malými. Tak reku to dáme zas nejakou dobrodružnou okľukou, rovno cez bažinový stred kopca, a potom vyššie sme sa nechali inšpirovať stádom jeleňov a išli strmo dohora. Pieklo tak, že mi bolo treba z tých vrstiev na sebe zimprovizovať tielko. Hore sme sa už ocitli v jemných oblakoch, ale výhľady boli stále majestátne. 

skotsko


cairns in scottland

zivot ve skotsku

Jura and Islay

Naspäť sme sa rozhodli ísť „normálne‟ -- tak, ako sa „má‟, že teda kravy sa isto už pohli a budú niekde inde a aspoň uvidíme, ako to vyzerá tou stranou, kadiaľ sa na tento kopec chodieva. No a teda, tam to bolo o inom, úplne iný svet, chodníček veselo až úplne dole, schodnejší terén, žiadne vysoké vresy a prepadliská. Tak vravím deťom, že teda my sme si to vydrali asi najhoršou cestou, aká existuje, ale že aj to bolo na niečo. Dakedy sa práve tou ťažšou cestou človek naučí isté veci, ktoré by sa tou ľahšou učil príliš dlho alebo by ušli jeho pozornosti, teda tak je to aspoň v mojom prípade. 

Kravy sa pohli len minimálne, tak sme ich nenápadne alebo možno aj nápadne obišli, ale už nie oblúkom cez tie najhoršie kombinácie terénov, nuž a tie ani obrvou nepohli, možno z toho hicu sa im nechcelo nás naháňať. 

Uvidíme, aké cesty bude treba hľadať nabudúce. Hádam sa nám ešte podarí vychytať deň a vybrať sa tam ešte aspoň raz tento rok. Tam hore na kopci má človek pocit čohosi vyššieho, taký, že si až pomyslí, že možno ani nebude treba na túto planétu meteorit hodiť. Nuže uvidíme, ako to tu s nami ľuďmi nakoniec dopadne.



                                 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára