Zobrazujú sa príspevky s označením Škótske zvyky. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Škótske zvyky. Zobraziť všetky príspevky
štvrtok 10. októbra 2019

TO PRAVÉ...

...Škótsko nie je orechové, ale pre mnohých skôr asi:

hmlové
zablatené
drsné
pochmúrne
depresívne

Hahá, po takomto výpočte to vyzerá hrozne negatívne, čo? Máme dve možnosti: buď zostať v tomto pocite a všímať si len to nepríjemné, čo nám tento pocit vyvoláva, alebo sa trochu viac pohrabať v tomto zdanlivom (a aj doslovnom) bahne a nájsť úplný opak, ktorý má schopnosť toto všetko prevážiť a vyvolať pocit opačný. Ja teraz urobím to druhé a poviem, že Škótsko je:

rozprávkové
dramatické
úchvatné
mystické
napriek vetru také akési pokojné

Týmto všetkým som chcela povedať, že neviem, aké je pravé Škótsko vo všeobecnosti, iba pre mňa. A nemôžem ani hovoriť za celé Škótsko, keďže každý kút je iný a my tu na ostrove, to je už iný svet ozaj. 

Napríklad, ako som už viackrát spomínala, isté záležitosti sa tu dejú vlastným tempom, ostrovným, a tak mám zas čerstvú skúsenosť s opravármi. Postupovala som ako zvyčajne, dať vedieť centrále, oni dajú vedieť dakomu tu, dohodne sa termín. A potom oni neprídu v dohodnutý deň, nieto ešte čas, ale v ten oný deň ako naschvál stojí pred susediným domom dodávka, ktorá by mala stáť pred domom naším, opýtam sa ich pre istotu, či to k nám, oni kukajú po mne, že čo? Dačo treba? Nevieme o ničom. Ja že dobre, dám im druhú šancu a dám vedieť šéfom, že teda nik sa nezjavil a kedy by teda mohli. Odpoveď žiadna, ale aspoň viem, že to majú kdesi v systéme a potom sa večierkom pred dverami zjavia "chlapci", ako ich tu volajú, rovno vtedy, keď mám na tvári nacápaný ricínový olej a v kuchyni, a keby len tam, je totálny bordel po oslave narodenín staršej.

Nevadí. Už nemám v hlave ten program, že čo keď niekto uvidí ten neporiadok, čo si pomyslí, že ako to, že nemám upratané atď. atď., jednoducho, neprišla som na túto planétu upratovať celý deň a noc. Keď je pekné počasie, zacapnú sa dvere, zdrhneme von a zabudne sa na všetko rozsypané, zašpinené, nedorobené, neumyté a rozhádzané a radšej sa užije to chvíľkové slnko. Nejdem sa príliš vzrušovať s výdobytkami bieleho muža a otročiť, len aby dom každý deň vyzeral, 100% fungoval, voňal a robil dojem. Deti a ich bordelárske schopnosti ma od tohto už našťastie odučili. Radšej sa pôjdeme kvalitne zablatiť a užiť si deň.😁

 A teda, tentokrát to bolo kúrenie, zdalo sa mi, že je nejaké pomalé a žere veľa elektriny (dôkazom sú účty za zimné obdobie), tak sa naň teda tí chlapci pozreli a... Nič nenašli, že si mám zvýšiť nastavenie teploty a hneď to pôjde lepšie, tak som sa im aj poďakovala za zistenie, že nie je pokazené, aj sa ospravedlnila za plytvanie ich časom a za šťukanie gombíkmi na "prispôsobovači" teploty, a nastavenie som si aj tak nechala tak, ako sme zvyknutí (16,5° dole, 17,5° hore) a budeme si už nejako bačovať samy cez zimu. Dítko č. 2 má na sebe momentálne šortky (teplota dnu 17°) takže dobre bude.😁

A tá oslava teda. Dítko č.1 chcelo takú echt oslavu, akože aj s malými ľuďmi a nielen rodinou ako doteraz. 
Dilema č.1: koho pozvať a koho vynechať. Keby bývame kdesi inde, neriešim. Ale tu, ehm, tu sa často pozýva pol ostrova alebo minimálne väčšina školy, prenajme sa hala, do ktorej sa zmestí tá polovica ostrova, a oslavuje sa. Na takieto zvyky som nemala chuť ani energiu, a preto som dcére vsugerovala, že to určite chce kontinentálnym štýlom, a teda pozveme len pár detičiek k nám domov. Zaváňalo to bordelizáciou najvyššieho stupňa, toľko detí, jedla, aktivít, riadov, ale ako som si to začala pekne v hlave a pekne v predstihu organizovať, vyjasňovalo sa mi, čo kde kedy a ako. Bordel bol aj tak, ale ako som spomínala, bolo mi to jedno. Išlo hlavne o dobrý pocit a ten mi nejaký špinavý a zazerajúci riad nepokazí. 

Miesto oslavy som teda nemusela riešiť, poznám každú jeho pavučinu, skôr som si porozmýšľala nad vekovým rozpätím pozvaných detí a možnými aktivitkami pre ne, a tak sme posťahovali hračky aj zhora, vyprádznili toyboxy, vyhodili z nich bordel (dnes je to o bordeli, hehe), objavili veci zabudnuté, ktoré dobre poslúžili ako zábavka v jedno daždivé popoludnie. Deti boli zaangažované a páčilo sa im to, už sa tomu nevyhnú ani v iných veciach, hehe.😜
Nový trend velí dávať deťom, ktoré prídu na oslavu, nejakú tú výslužku pri odchode. Fajn, pôjdem s davom, povedala som si, ale nie s plastovou módou a deti dostanú do taštičiek niečo, čo okolo plastu ani nešlo. A ani tie tašky nebudú plastové, tááák! Týmto rozhodnutím prišlo zaangažovanie detí do oslavy č. 2 : výroba tašiek. Z papiera, v ktorom boli pôvodne obtočené kvety. A do nich sme podávali xylitolové žujky, zdravé čokošky, vodné balóny z prírodnej gumy a personalizované ceruzky s  vyrytým menom toho-ktorého človiečika. Na jútjub sme si spravili zoznam pesničiek, ktoré sa páčia mne, dcéram, mne aj dcéram, takže muzika bola vybavená, mix rôznych kultúr, štýlov a vibrácií.

Pozvali sme 6 detí a tak tajne som dúfala, že zo dve nebudú môcť prísť, aby to nebolo s dospelými príliš veľa v jednom, na miestne pomery síce pomerne priestrannom, ale inak aj tak dosť malom dome. Nakoniec bola dochádzka nasledovná:
  • Jedno dítko s mamkou prišli o deň skôr, lebo si zle pozreli dátum oslavy a na druhý deň už išli preč na dovolenku (niekto v tom organizačnom onom zabudol, že po prvom októbrovom týždni začínajú u nás 2-týždňové prázdniny a veľa ľudkov z ostrova chodí vtedy na letnú dovolenku dakde na juh)
  • Ďalšie bolo preč už pred oslavou a pred tým, ako sme ho stihli pozvať
  • Ďalšie sa nedostavilo vôbec zo zdravotných dôvodov

A tak sa zjavili len deti, ktoré sú rodina. Takže nakoniec to bola predsa len rodinná oslava. Ale fajná. Deti divočili, zahrali sa, zajedli si, oslávenkyňa sa nefučala, ale aj tak som sa jej pre istotu opýtala, či sa jej páčilo. Že áno. Misia splnená! Aj keď nie v pravom ostrovnom štýle, ale nás baví vystupovať zo zabehaných zvykov.😁

Vlastne mala oslavy dve. Večer pred tou našou domáckou party sa konala v "hlavnom meste" muzikotancovačka -- ceilidh (číta sa "keili"), pravá škótska tentokrát. So živou hudbou, gajdami, akordeónom a škótskymi tanečnicami z miestnej tanečnej skupiny. A čo bolo najdôležitejšie pre moje malé, hudbu produkovala ich najobľúbenejšia kapela, Trail West. Opäť tým svojím vyvoleným vyrobili ľúbostné listy, ale v oný deň mladšej vyskočila teplota, asi od vzrušenia, ktorá však zázračne  klesla (alebo možno nie až tak zázračne, skôr to bolo tým túžobníkom brestovým, asi si to malá blonďavá túžobne priala), a tak sme mohli ísť. 
Dietko pomýlenej mamičky, ktoré k nám prišlo o deň skôr, sme zobrali do partie, nech sa malé ženy zabavia aspoň v spoločnosti, keď už nie na tej našej oslave. 
Chodí to tu tak, že pozvaná kapela hrá na dva razy, ten prvýkrát je slušácky, servírujú sa len koláče a káva a čaj, to je akože zábava pre rodiny, a potom dajako o 22-tej sa to už zvrhne na búrlivú alkoholovú dupačku. 
Tešili sme sa teda na dobrú hudbu a krepčenie, ale keďže sa táto tancovačka organizovala na počesť panej, ktorá tu už 50 rokov učí miestne nádeje tancovať pravé škótske tance, tej hudby od "Westu" nebolo až tak veľa, lebo sa to furt prerušovalo prejavmi rôznych ľudí a spievaním rôznych hostí, takže moje malé v ten večer 3 ženy sa trochu aj nudili, susedovic malá blonďavá stále len kde sú tie koláče a kedy už budú, hudba ju až tak nezaujímala, nakŕmili sme ju z prineseného, ale akosi to nestačilo, takže keď sa začalo roznášať na stôl, hneď pookriala. Plnila som inštrukcie jej mamy, koľko čoho mala dovoleného, aby nebola deň pred odchodom na dovolenku hyper z cukru, keďže vytancovať to akosi nemohla, nebolo dosť hudby.
3 žienky spôsobne sledujúce "mečový" tanec

Moja malá blonďavá bola krátko nato akási emočne a fyzicky premožená, a tak fňukala, že už chce ísť. Dobre, tak že ideme. Moja hnedovlasá ale zas začala fňukať, že ešte treba ísť za chlapcami predsa a dať im tie listy. Moja blonďavá pookriala pri myšlienke, že uvidí svojho "frajera", a tak ma doslova ťahali do zadnej miestnosti, halovej backstage, kde sme si ich odchytili a odovzdali listy, na ktorých bola obrázkovo vyobrazená ich budúcnosť, ich svadobný deň s mojimi dvomi miniženami. Tarotový výklad kariet zadarmo. Chceli jej aj zaspievať rovno na pódiu, ale to by už bolo v rámci tej ochlastávacej polovice večera, tak sme to museli slušne odmietnuť.

A tak sa hneď za tým už išlo von do pravého škótska počasia, kde sa akurát otvorilo nebo a lialo sa z neho prúdom. Naskočili sme do auta nášho odvozu a... matka, ktorá stále dúfa, že jej deti budú chodiť spávať trošku skôr, a nebudú ako ona, po nociach hore, si myslela, že teda im stačilo a hneď ich odpečie do postele, sa zas raz na sebe zasmiala, keď jej jej malá blonďavá zahlásila o pol 11, že jej treba vykonať istú potrebu, tu nazývanú číslom a nie veľkosťou, išlo teda konkrétne o číslo 2 = 💩. A tak sme v podstate pařili do noci, únava obe hneď prešla, keď zistili, že už je skoro ďalší deň, vyvolalo to v nich akési beťárske vzrušenie.

Nuž tak, ako vraví moja starká. Napriek všetkému sme išli spať s dobrým pocitom. Dal sa nájsť aj v daždi a v minime hudby.😊


pondelok 30. septembra 2019

SOM TVOJE ZLATKO

Skončilo leto, lebo už prileteli husi, ale napriek tomu sa to ešte neprehuplo do dažďokrupovetra, pred pár dňami bolo tak teplo, že deti behali v šortkách a tričkách (bielych, a kvalitne sa stihli zablatiť), v záhrade nám ešte zrejú lesné jahody, proste tento rok si tento ostrov dokázal tam hore vybaviť babie leto. Nečakané, ale príjemné. A ešte príjemnejšie je pre mňa zistenie, že po prvýkrát za tých 6 rokov tu nemám strach z prichádzajúcej zimy.
piatok 21. júna 2019

O SVADBÁCH A DEŤOCH. A JEDLE

A nejdem už o počasí trepať, nech je aké chce, keď nechce byť letné, tak nech nie je, a čo. Hlavne, že aj napriek minimu slnečného žiarenia záhrada (konečne aj moje vlasy, to je na dlhý príbeh, raz spíšem skúsenosti s alternatívnymi šampónmi) rastú. Slimáky si žerú, čo vidia (ak vidia? dám radšej, že čo cítia), ale zemiakom a jahodám sa napriek tomu darí. Zatiaľ.
štvrtok 10. januára 2019

TIE SVIATKY ŠKÓTSKE


Sviatky sú tu na ostrove pre nás na to, aby sme sa mohli my všetci tu, nielen deti, na čosi tešiť v neútešných dňoch, keď vonku tancuje Bezsnehová Metelica. Aj keď, zatiaľ to nebolo také zlé s počasím, ani nie zima, ani nie vietor taký ten kostipredúvavací.
sobota 8. septembra 2018
nedeľa 10. júna 2018

PARTY HARD


Uuuuuuff. Máme za sebou príjemne únavný festivalový týždeň, cez ktorý sa z nás stali vymetačky parketov a takmer groupies. Z 8 otvorených dní Islay Whisky festivalu sme boli na 4. 
Niekde sa nám páčilo viac, niekde menej, ale celkovo to bol vydarený festival hudby a (hlavne) whisky.
piatok 25. mája 2018

JAROLETO S VÔŇOU WHISKY

Ešte je jar, ale tento týždeň ide prebehnúť leto. Má nás zasiahnuť "tepelná vlna". Akurát na whisky festival. To sa bude alkohol šíriť do žíl trikrát rýchlejšie. Neviem, čo dokáže kombinácia whisky a slnka, ale možno to uvidíme zblízka, keďže sa chystáme ísť na sprievodné programy do páleníc. Tento týždeň budú fungovať ako kultúrne domy. Majú tam hrať kapely hrdo propagujúce hudobnú tradíciu. A naše dve si už zvolili dvoch členov jednej z nich za manželov, takže tam MUSÍME ísť a ako mi bolo povedané, oznámiť im to. Možno sa aj foto podarí.
sobota 23. decembra 2017

OSTROVNÁ PANIKA... A MOJA

Tak tých husí je tu 44 tisíc, v miestnom časopise písali. Teda jeden druh. Ešte dajaké ďalšie dva druhy v menšom počte, dokopy teda vyše 50 tisíc. Obyvateľov je cca 3500, sme v menšine. Ten horor Vtáky bol isto inšpirovaný týmto ostrovom.

nedeľa 10. septembra 2017

PRÁZDNINOVÉ OMRNČE 2: DOBRÉ TETUŠKY

No jasne že s oneskorením, kdeže už prázdniny pošli, veď u nás sa už začína zima. Prileteli husi, každý deň prší a dúhu vidíme tak 3x za deň. Ani nehovorím o vetre.
streda 31. augusta 2016

O OVCIACH A ĽUĎOCH. A AUTOBUSOCH.


Je to tu, škótske leto! My v tričkách a sukniach, deti sa mi dnes spontánne vyzuli na pláži a bežali sa čliapkať do vody, ktorá bola lokálne príjemná = studená. Stretla som sa dnes s ľuďmi neznášanej odnože Britov priamo z Londýna. Vo flísových mikinách a hrubých ponožkách.

Že: "Je pekne slnečno, ale dosť zima, však?" Eeeee, ja v triku a s návalmi tepla každých 10 min (prechod to ešte asi nebude, to tak za 20 rokov až...)
štvrtok 11. augusta 2016

THE SHOW MUST GO ON

Tak ako na Orave v rôznych dedinkách majú "svoje dni" , aj tu na ostrove sa každoročne deje jarmok?/ostrovné dni?, no proste Islay Show.
Je to prehliadka a súťaž vyfintenej domácej zveriny (dnes sme zazreli oranžové ovce, asi henna natural...) + kvetov a ovozelu (gigantické cibule ma zaujali), samozrejme ponúkajú dačo na zjedenie a pitie (v pivnom stane budú mať čo robiť celý deň...), blbostičky pre deti (zaplať tri libry a dostaneš hračku za libru), balóny a kolotoče a traktory a tento rok aj:
nedeľa 26. júna 2016

ĶEILI V PRAHE NENI

Škótsku sa dostáva málo slnka cez deň a preto sa nám to tam niekto hore, kto šťuká a spúšťa počasie, snaží vynahradiť aspoň v noci. V lete v noci nie a nie to slnko zapadnúť poriadne. Len zore sa presúvajú zo západu na východ a za bezoblačnej noci osvetľujú tento kúsok sveta celú noc.
utorok 14. júna 2016

ZAHOVÁRAČI RIEKANIEK

Tak už sa nič mental nestalo, čo sa whisky týka. Muž hodil na fb, že má 3 fľaše Bowmore whisky a už má aj záujemcov, ktorých je viac ako tých fliaš. Či sa pobijú o ne, virtuálne alebo reálne, neviem, to je jeho biznis, nech sa on s následkami vysporiada.