utorok 17. decembra 2019

JA NEMUSÍM, JA CHCEM.

Pošta to má teraz perné. Snaží sa a vidno to. Ako každý rok pred Vianocami, chodia a hádžu balíky dnu častejšie, a ak nejde jeden deň loď, potom sa to všetko snažia dostihnúť a tak sme raz dostali zásielky o 8 večer. S ospravedlnením. Nebolo ani času odpovedať na to, lebo už sa zabuchli dvere a bežali dakde inde. To, že nám otvoria dvere a dajú to rovno pod nohy, mi nevadí. Je to radosť hlavne pre deti, keď nám napr. príde niečo od starkej. A hlavná vec je, že tie dvere aj naspäť zavrú. Lebo ako som minule kdesi zazrela, niekde na pevnine, kde si asi domy zamykajú, neviem, kuriér doručil niečo cez malé okienko dnu do domu, lenže to bol záchod s kúpeľňou, okno rovno nad misou a tá nebola zavretá a tak to všetko skončilo v "toaletnej vode", ooops.

A sága s kúrením pokračuje a moja sťažnosť, či skôr poznatok ohľadom tohto nášho vykurovacieho systému neostal nepovšimnutý a dostal sa až na vyššie miesta, odkiaľ bola vyslaná eskorta o troch mužoch nie tuto z ostrova, ale priamo z pevniny, ktorí nám v jeden veľmi daždivý a veterný deň zatrepali na dvere (slovo klopať sa k škótskym mužom nehodí), samozrejme, neohlásene. Aj sa zato viackrát ospravedlnili (aj za to, že sú total mokrí a zablatení, ale to my už takieto veci neriešime tu), a ja sa im nato viackrát odpovedala, že to teda nevadí, lebo som bola v duchu rada, že sa konečne na to, o čom už dlho rozprávam, prišiel niekto poriadne pozrieť.

A teda sa na to pozreli, na minibojler, na rúrky i také tie iné veci, na elektrinu, spínače, proste všetko, čo k tomu kúreniu patrí. A aj keď sme sa neposunuli nikde, lebo kúrenie funguje normálne a nie je pokazené, zadosťučinenie pre mňa prišlo. Lebo vedúci svorky povedal, že to kúrenie je proste zastarané a že teda v čase, keď sa tento dom staval, čo bolo nejakých 15 rokov dozadu, bol takýto typ k dispozícii a teda ho tu šupli, ale že teraz by už také do domu nedali. Konečne to niekto uznal. Najskôr si ale mysleli, že máme teploty nastavené do nebeských výšin a preto platíme také pálky. Konkrétne sa takto opýtal jeden z nich:

"A na akú teplotu to máte nastavené tu dole s tým podlahovým kúrením, 22 stupňov?"
Ja s úsmevom, nie drzým, ale úsmevom: "Nie, 16."

Vypúlil oči, či mi hrabe. Vravím, že už sme si zvykli, zase s úsmevom. Poradili mi zatiaľ zmeniť tarif a poskytovateľa onej energie, lebo že je to nie zrovna najlacnejší na trhu = eufemizmus pre najpredraženejší zhrabovateľ vašich peňazí. A že teda raz sa to kúrenie vymení, ale najbližšie to nie je v pláne, no. Nevadí. 
So susedou, ktorá má ten istý problém, spoločne snívame o neviem-ako-sa-to-povie-po-slovensky kúrení, "air source" sa tu nazýva. Lacné, kúrenie prítomnosti pre tých šťastnejších a kúrenie budúcnosti pre nás. Možno. Dovtedy možno aj sama prídem na ten princíp Teslovej voľnej energie a bude to všetko zadarmo.😁 
Ale ako vravím, život tu ma niekedy drsne, niekedy jemnejšie núti prekračovať svoje limity a preto by som sa už k domu vyhriatemu na 21 stupňov nevrátila, ani keby to bolo zadarmo. Už to ani moje telo nepustí, začne sa na protest potiť. O deťoch už ani nehovorím, zasvieti slnko a už vyťahujú slamenné klobúky a krátke triká. Chcem to skúšať takto nastudeno.

Premostím týmto k škole a deťom teda. Tento rok sa zasa celá školička podujala vyprodukovať predvianočné predstavenie, a tak deti pilne nacvičovali, staršia hnedovlasá si precvičovala árie aj na záchode, mladšia nevyzerala nejako stopercentne naladená, a do školy chodí len na pol dňa, čiže nie je v tom víre až tak ponorená, ale rázne NIE od nej prišlo v jedno ráno, keď v hneve opakovala, že do školy nejde, a že preto a preto, už jej vadilo všetko, potom sme sa vrátili k pravému dôvodu a to bolo toto predstavenie. Tak jej vravím, že veď je piatok, isto nebudete nacvičovať, si tam len na pol dňa a proste keď sa ti to nebude páčiť, tak to oznámim učiteľkám a bude. Zdalo sa mi, že som ju aj celkom upokojila, a ideme von na bus, bus príde, staršia nastúpi a mladšia doslova zdrhne domov, šoférovi dávam pokyn, nech ide a nečaká, lebo tá keď sa zatne, tak s ňou nik nepohne, po kom to má, hm hm.😅
A doma plače a plače, že nechce ani nacvičovať, že nechce nič hovoriť, ani tam nič robiť, proste nič. Dala som vedieť škole. A reakcia bola super: nemusí. Že aj samotná učiteľka a aj jej dcéra bola v jej veku taká istá. A teda že si môže kresliť alebo hocičo a len kukať, ako ostatní nacvičujú. Hneď z nej všetko opadlo, nasadila úsmev a išli sme do školy na ďalší bus. 
A keď nastal deň D, kukali sme v publiku na staršiu, ktorá bola hlavne na večernom predstavení celá bez seba, lebo mala na lícach okrem farieb na tvár (naše prírodné z domu, aj tieto výmysly mi tolerujú) aj nejakú tú trblietku, pomocníčky ju ešte aj učesali nejakou špeci kefou (to my také snobské veci nemáme doma, len ten odžmolkovač na vlasy, ale na druhej strane, je ružový, tak sú celkom spokojné s ním a hlavne, dá sa ľahko nájsť, mne ide hlavne o praktickosť tej veci, lebo normálny hrebeň by tie ich sená na hlave nedal). Predstavenie bolo nenásilné, v porovnaní s minulým rokom teda., a tak som sa novému riaditeľovi miniškoličky nemusela sťažovať, ako som to už mala v duchu pripravené, takýto scenár. Ale už sa učím a upúšťam od bojovnosti, lebo keď to pustím, tak sa to rozpustí. Ach, toto Škótsko, no ozaj, ako ma cepuje.😆

Hlavná predstaviteľka zvládala svoju úlohu v pohode, až prišiel zásek v strede hry a tak ako moja päťročná, zutekala z pódia a už sa tam nevrátila. Publikum malo pre tento skrat pochopenie, a ja ako človek, čo väčšinu života, nejdem použiť slovo trpel, proste mal na sebe nalepené rôzne až chuťovkové fóbie, ešte väčšie. Ale večer to už zvládla úplne super. Asi preto, že chcela a nie že musela. Teda aspoň dúfam. Lebo tak to ide omnoho ľahšie a myseľ to takto úplne inak poberie.  A keby bol v školách predmet Práca s mysľou, tak to by už bolo úplne super.

2 komentáre:

  1. No hej no, majstri od fachu rovnakí na Slovensku tak aj v Škótsku. A to nehovoriac od vydriduchov na úradoch, ktorí si účtujú neskutočné poplatky. Myslela som, že to len naša slovenská doména, ale ako vidím, hraboši sú všade na svete :-DD.
    Toto je super, že ak deti nechcú vystupovať, nemusia. V dobe nášho detstva to bolo trochu ťažšie, ale vtedy toľko besiedok nebolo... teda aspoň ja sa nepamätám. I keď s vystupovaním som problém nemala, ja som mala problém s výtvarnou výchovou, ale v podstate je jedno, kde ťa učitelia deptajú.
    Apropo aspoň vám balíčky doručili aj keď večer, ja som sa niektorých doteraz nedočkala :-DDDD Nám pre istotu ani nedonesú balík (aj keď si za to zaplatím), nedajú ti ani papierik, že to máš na pošte, ani sa neunúvajú ti zaslať sms. Všetko si musíš zisťovať sama... katastrofa

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Služby, služby... ja mám väčšinou dobré skúsenosti, ale dakedy ozaj človek nechápe, čo sa deje a prečo to nejde. U nás zas, keď máš zamknuté dvere, tvoja chyba, pľasnú ti to pred ne a je jedno, že to je napr. nová práčka a vonku prší :D

    OdpovedaťOdstrániť