PIŠKÓTKY ZO ŠKÓTSKA

Tak mi povedala Jura, ostrov vedľa nás, kde sme sa za posledných pár dní vybrali už trikrát. Ísť tam mi napadlo romanticky pri vysávaní, pri monotónnych činnostiach mávam dobré nápady. Počasie malo byť oukej, ale samozrejme ráno nebolo, dáždik, zamračené, bez vetra = midges (malé krvilačné muchy, ktoré sa rady vyskytujú v doslova mrakoch) nás zožerú zaživa tam, akurát počasie pre ne, ráno, hmlisto, vlhko, no ale po hodinke sa na nebi ukázalo trošičku modrej oblohy, asi tak 1 m x 1 m, reku, poďme, nádej stále žije, a ten hmyz nemilosrdne nejako zničíme a hádam zaberie doma vyrobený sprej. 

Začal whisky festival. V hlavnej dedinke to včera behalo, žilo a vrelo. Niektoré regály v obchode poloprázdne, niektorí turisti od samého vzrušenia zabúdajú kukať dozadu, keď cúvajú autom, videli sme rôzne kolízie na cestách, zvlášť jeden deň bol nejaký šiši v tomto, či to na retrográdny Merkúr zvaliť či čo... No nič, hlavné je, že návštevníci aspoň jazdia po ľavej strane, zatiaľ sme nikoho ísť v protismere nevideli.

Čas sa akosi zrýchľuje, za chvíľu jar a potom sa zas začnú trúsiť turisti, najskôr tak nenápadne, potom plnou loďou vpred. Bude to ako vždy hlavne za whisky, ale aj nealkoholoví ľudia si tu nájdu dačo svoje. 

No ale toto. Normálna zima nám nielen že prišla, ale sa aj drží. Mrzne každý večer, nefúka a toľko slnka, že niektoré minulé mnou zažité letá tu sa môžu hanbiť. Vybrali sme sa preto pešo štrekou, ktorú majú radi turisti, lebo vedie cez 3 distilérky, teda pálenice. Nešli sme kvôli nim, ale kvôli čerstvému vzduchu a výhľadom.

November. Mesiac, kedy si kliešte ešte veselo lezú po najrôznejších terénoch, lebo ešte je tak škótsky teplo. Halloween, ktorý sme odignorovali. Vetry, ktoré, keď nie je veľký dážď, treba využiť na expresné vyfúkanie prádla.

... sa nekoná akosi. Každým rokom sa turistická sezóna predlžuje a zdá sa, že ľuďom, ktorí tu v tomto čase prichádzajú, nevadí ofučanie, opršanie a ani predutie aj tých najmenších kostičiek v tele. Veď whisky to spraví.😁

Prileteli husi = skončilo sa leto. Zopár z nich sme zazreli už koncom júla, no reku, ak podľa miestnej tradície založenej, ako za starých čias, na pozorovaní, husi prinášajú zimu (tu sa jeseň preskakuje, lebo v podstate ani neexistuje), tak to bude dlhá zimička teda. Husi majú chodiť tak v októbri, ale posledné dva-tri roky zdrhávajú tam odzhora akosi skôr.

Chcela som začať vetou: Prišlo leto, ale nevidno to na počasí, ale na deťoch, že ako vždy o takomto čase v roku začali viac jesť, doslova hltať. Obzriem sa, že kde je ten nákup a to navarené a napečené, a zazriem len omrvinky a ohryzky a obhryzky.

Marec = narcisy, kliešte, vetry a dnešný rok napodiv aj teploty cez 10 stupňov a na škótske marcové pomery aj veľa slnka. Fajné podmienky na zdolávanie kopcov a objavovanie miest, kde naša noha ešte nevkročila. Tento ostrov, na rozdiel od takých mini a len trávnatých, bezstromových, kde ale tiež žijú škótski ľudkovia, neviem, ako to dokážu, lebo mne teda treba členitý a nie jednotvárny povrch miesta, kde žijem, a teda sa vrátim k začiatku vety i myšlienky, tento ostrov má pre mňa tú výhodu, že má v sebe aj lesy, aj vrchy, aj miesta, kde je divočina, aj také, kde sa dá nájsť pokoj a relax. 

Tak toto bol hádam ešte január, keď tu vládli snežienky, teraz je už všetko žlté a oranžové, narcismi vymaľované

Začalo nám obdobie dúh a hmly. Husi z Grónska prileteli už koncom júla, akosi skoro, čosi ich odtiaľ vyplašilo. Väčšinou prichádzajú na dlhú a hlučnú návštevu v októbri, ktorý je tento rok akýsi ohnivý vďaka hlohu a jarabine, toľko z oboch som tu som tu za celé svoje osemročné existovanie nevidela.

Hmlová dúha. Neviem, či je to oficiálny meteo jav, ale ten oblúk sa tam urobil ozaj len tak z hmly.

Kedysi dávno, keď som ešte bola panelákové dieťa, som zo štvrtého poschodia nášho baráku často kukala na kopec, ktorý vyzeral byť celkom blízko v rámci nášho hracieho revíru. Bol na ňom taký zvláštne pokrútený strom, ktorý, keď cezeň svietilo slnko, vyzeral ako dom so strechou. Nazvali sme ho preto "domček-stromček".