PIŠKÓTKY ZO ŠKÓTSKA

Hodne dávno to bolo, čo sme sa vypekali pod slovenským slnkom. A zažili hojnosť nielen slnkažiary, ale aj bylín, plodov a miest, kde ísť. 

V deň, kedy ešte Škótsko vedelo, ako má vyzerať pekný slnečný deň (zajtra síce čosi slnka „hlásia‟, ale príde to zabalené vo víchrici, aké sa tu na nás rútievajú v zime) sme sa vybrali na tú stranu Jury, kde je usadená mini-civilizácia, čiže stranu opačnú, ako zvykneme. 

No kto to kedy videl. Ja isto nie, minimálne nie tu. Je sucho, a už celkom dlho. Lístie chrumká pod nohami, a že v marci budem musieť vonku rôzne rastlinky polievať, tak pravdepodobnosť niečoho takého je tu jedna k miliónu. Ale stalo sa. 

Začalo nám škótske leto, s ľúbezne lákavou predpoveďou počasia:

accuweather.com

Čížiček, čížiček, vtáčik maličký. Zlatučký, maličký, ale aký zúrivý. Vie sa našuchoriť tak, že sa ho zľaknú aj väčšie operence, vlastne všetky, ktoré nám poletujú okolo domu. Teda poletovali, lebo toto som začala písať už kedysi v zime a reku, na najdlhší deň v roku by som to mohla aj dokončiť.

Ej, len tak lietali hrnce a moje ruky, keď vonku divoko tancovala víchrica. Popohnala ma k tomu blikajúca žiarovka, ktorá predznamenávala vyhodenie elektriny. Reku, deti, ak nechceme mať suchú večeru, idem si radšej švihnúť s varením, kým to ešte svieti a hreje. 

Tak mi povedala Jura, ostrov vedľa nás, kde sme sa za posledných pár dní vybrali už trikrát. Ísť tam mi napadlo romanticky pri vysávaní, pri monotónnych činnostiach mávam dobré nápady. Počasie malo byť oukej, ale samozrejme ráno nebolo, dáždik, zamračené, bez vetra = midges (malé krvilačné muchy, ktoré sa rady vyskytujú v doslova mrakoch) nás zožerú zaživa tam, akurát počasie pre ne, ráno, hmlisto, vlhko, no ale po hodinke sa na nebi ukázalo trošičku modrej oblohy, asi tak 1 m x 1 m zo zemského pohľadu a odhadu, reku, poďme, nádej stále žije, a ten hmyz nejako nemilosrdne zničíme a hádam zaberie doma vyrobený sprej. 

Už kvitne vres, a teda je už po lete. Aj husi sme už počuli gágať, čiže už začína zima. Celkom potešiteľné je, že nám namiesto ôs do domu vlietavajú hlavne motýle, pásikavého hmyzu je tento rok málo. 

 ... počasie stále trvá, už tretí týždeň máme teploty také, že pred pár dňami som musela zaliezť na chvíľu dnu, čo tak pražilo. Zem je suchá, záhradu hadicujeme ostošesť, traktory polievajú polia s jačmeňom.

Začal whisky festival. V hlavnej dedinke to včera behalo, žilo a vrelo. Niektoré regály v obchode poloprázdne, niektorí turisti od samého vzrušenia zabúdajú kukať dozadu, keď cúvajú autom, videli sme rôzne kolízie na cestách, zvlášť jeden deň bol nejaký šiši v tomto, či to na retrográdny Merkúr zvaliť či čo... No nič, hlavné je, že návštevníci aspoň jazdia po ľavej strane, zatiaľ sme nikoho ísť v protismere nevideli.

Meluzínisko sa nie a nie pustiť vlády. Rastie to tu, kvitne to tu, spieva a čviriká o 106, len teplotne akosi nevidno, že jar je už tu. Človek už aj zabudol, ako to vyzerá, keď stromy majú listy a tak sa tešíme, že pomaly sa príroda znova prebúdza.

Čas sa akosi zrýchľuje, za chvíľu jar a potom sa zas začnú trúsiť turisti, najskôr tak nenápadne, potom plnou loďou vpred. Bude to ako vždy hlavne za whisky, ale aj nealkoholoví ľudia si tu nájdu dačo svoje. 

No ale toto. Normálna zima nám nielen že prišla, ale sa aj drží. Mrzne každý večer, nefúka a toľko slnka, že niektoré minulé mnou zažité letá tu sa môžu hanbiť. Vybrali sme sa preto pešo štrekou, ktorú majú radi turisti, lebo vedie cez 3 distilérky, teda pálenice. Nešli sme kvôli nim, ale kvôli čerstvému vzduchu a výhľadom.