...nikdy nevyschnú. Môže aj slnko svietiť, aj vietor dobrých pár dní či až týždňov fučať do toho, zapadne človek aj tak. Spodné vody a bažinky si idú svoje.
No nič, treba sa z toho blata len vyhrabať, umyť a oprať, čo treba, a potom si pre zmenu vybrať cestičky, kde sa je na čo kukať a nie čižmy z blata ťahať. Aj keď, za niektorými výhľadmi cez to bahno treba prejsť. A na konci cesty, pri obzeraní tých vizuálnych dezertov, na to, že je človek viac špinavý a mokrý ako čistý a suchý, človek aj rád zabudne.  |
Toto je tak pod kolená, ale viackrát sa mi podarilo aj do nadkolenových zapadnúť
|
 |
Zvončeky pri východe slnka 1
 | Zvončeky ráno za východu slnka 2
|
|
 |
| Zvončeky za bieleho dňa |
 |
| Zvončeky a rododendróny |
 |
| Jeden z bielych mostov v lesoparku |
 |
| Pri miestnom mlyne, kde sa vyrábajú rôzne veci tartanové a tvídové |
 |
| Brezička a zvončeky |
 |
| Jedna z možných ciest do obchodíku v centrálnej vieske |
 |
Jeden z majestátnych západov, ktoré nastali v apríli roku 2026
|
 |
| Aj zvončeky vedia, že treba rozbíjať matrix inakosťou, tu je v akcii biely |
 |
| A tu ružový |
 |
| Rododendróny sú rozpínavé potvory, ale kvety majú pekné, no |
 |
Tieto bučky ako keby boli živé
|
 |
| Zvončeky za súmraku, so zapadajúcim slnkom v pozadí |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára