Malo to byť, po komplikáciách pri prvom pokuse, už teraz naozaj-naozaj „pristátie" na ostrove Colonsay. Veď čo by sa mohlo pokaziť, počasie vyzeralo fajne, takže loď isto pôjde, ale aj tak vravím deťom, nech sa tešia tak deň pred výletom.
No a akurát ten deň pred cestou sa tá loď rozhodla tým smerom neplávať, lebo neviem čo, pokazila sa či kieho, tak bola na celý náš ostrov len jedna a teda mala čo robiť sama so sebou a na nejaké výjazdy na miniostrov Colonsay, kde sa nemusí akútne chodiť, nemala čas.
Nuž tak sme išli namiesto toho na Juru, zase a opäť. Pokukali sme „stojace kamene", tých pár usadlostí, čo tam je, pláže a jelene a zasa cez zátoku domov.
Na našom ostrove sme dlho nabíjali ísť na pláž, ktorá je tak od ruky, no a konečne sme vystihli deň, keď tam neboli všade kravy s mladými. Pláž to je krásna, a tam trochu ďalej za ňou sa doslova otvorilo magické miesto, nad ktorým lietali havrany a kde skaly a skalky majú tváre, nezvyčajné farby a isto aj nejaký príbeh v sebe.
Strmé minikopce dookola, smaragdovo zelená voda, krása. Myslím, že to bolo práve tam, kde sme si povedali, že čo keby sme dali nejaký ten kopec s poriadnym výhľadom. A tak aj bolo. Ale neboli to tie Jurové, ale náš tu. O výške 491 m by sa mohlo zdať, že to človek len tak vybehne a zbehne ako oravskú lúku. Ale kdeže, pripravili sme sa poriadne a objavili zas niečo nové.
Táto nová odroda sa už každoročne pekne rozrastá a rozširuje.
„Nová pláž"
Tvár Vikinga v pozadí
Priamo v centre
Mimo centra
Jura
„Hlboká-zelená" voda
Výhľad na Juru z našej strany
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára