Ostrovný minisvet sa zbláznil -- neprší, nefúka, nekrúpuje, ešte dnes sme našli veľa černíc, teda brambles a dostala som do daru fľašu whisky. Ale že ju môžem niekomu darovať na Vianoce, ak ju nepijem.
Kukala som, za koľko by sa dala predať (učím sa chodiť vo whisky biznise😎), muž mi aj bez internetovania odhadol -- a správne -- cenu (umí to, Škót jeden), a že teda veľa by to nebolo a je aj dosť hnusná (podľa ostrovanov vraj, ale tí sú zaujatí, lebo nemajú radi ostrov Skye); prišiel teda s nápadom vziať ju na Slovensko a poulievať kadekomu (hohó, to nie, nedám si fľašu!). Má pekný obal, farebne sa mi hodí do kuchyne, tak si ju zatiaľ nechám, možno počkám 30 rokov a zarobím čosi na nej.
Sezóna už inak končí, aj keď ešte sa trúsia turisti trochu, ale v novembri ich to isto všetkých prejde. Atrakcie i niektoré reštaurácie v odľahlejších dedinkách sa zatvárajú do jari.
Ešte pred Obanom sa nám podarilo stihnúť ísť do Šarloty, do Museum of Islay Life. Nachádza sa hneď v centre, ako prakticky všetko, lebo táto vieska je pochoditeľná za pár minút.
Ako turistku by ma možno odradila poloha priamo pri starom cintoríne. Alebo to by mi možno až tak nevadilo ako fakt, že úrady sa rozhodli šetriť a nekosiť na ňom trávu (a to už ani nespomínam trojtýždňový interval odvozu smetí). Isto každý súdny návštevník, ktorý sa tam ide pozrieť, na chvíľu zapochybuje, či je otvorené, vidiac dlhočiznúúú trávu zakrývajúcu dobreže nie dvere do múzea.
Pracuje v ňom milá pani, ktorá prekvapujúco pozná môjho Škóta (isto to je nejaká sesternica jeho mamy alebo oca, ako vždy, len som sa tentokrát zabudla opýtať), ktorá našim v ten deň sfučaniciam dala odznaky "za návštevu" (hmm, kde sú? Som ich odvtedy nevidela...).
Je to vlastne len jedna veľká miestnosť plus jedna malá zadná izbička s prevažne knihami. A keďže muž je miestny, pani povedala, že vlastne ani nevie, čo mu má povedať, že s cudzincami je to iné, keď nič o ostrove nevedia. Tak sme len tak sami obzerali a skúmali. Majú tam toho dosť, veľa vecí darovaných od miestnych, snažila som sa zaujať naše nezáujemkyne veľkýýým domčekom pre bábiky, ale nič, len sa fučali, že chcú ísť na bíč.
Veď potom sme aj išli, veľa kriku pre nič, milé moje dcérušky, ale v ten deň dosť lialo. To sa už zdalo, že ide pravá ostrovná jeseňozima = slovenské aprílové počasie, slnko, dážď a dúha každú chvíľu, náš rekord zatiaľ je 5 videných dúh v jedeň deň. Odvtedy našťastie zblaznelo počasie inak a je fajne jesenne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára