PIŠKÓTKY ZO ŠKÓTSKA

Škola, ktorá pravdepodobne kašle na rovnošaty a nerobí z detí malých poslušných uniformovaných pracovníkov, ktorí sa ráno mozgovovymyto a znechutene presúvajú do "práce". Videla som ju na vlastné oči v regionálnych novinách, kde boli vyfotené všetky deti začínajúce školu tento rok.

Sfúkatieva sa. Ešte že sú dni už až o minútu dlhšie, lebo inak by to bolo už príliš na psychiku, táto ostrovná zima. Predpoveď strašila až 80kovým vetrom v nárazoch, ale potom to zredukovala na 50 m/h = neodfúkne nám strechu, iba napríklad kvetináč a veterný mlyn v ňom zapichnutý (hlavná udalosť dnešného dňa).

Som dezorientovaná. Sme back home, ako nazývajú ľudia na ostrove Slovensko, lebo spomenúť si na nejaké vraj-východoeurópske Slovensko sa podarí len málokomu. Slnko tu vychádza na inej strane a akosi príliš skoro. Ale je! Je tu slnko a to viac dní za sebou a celý deň! Slnko aj vychádza, hej! 

Ták, už prišla zimojeseň či jeseňozima. Prší a fučí si to tu veselo. Je noc. Suseda sa práve v tej sodome i gomore, tme, fúkanici a pršanici snaží privolať zatúlaného kocúra. Ktosi zaklope. Teraz?? Otvorím a predo mnou stojí najväčší a najvyšší chlap, akého som kedy naživo videla, miestny obor.