Už kvitne vres, a teda je už po lete. Aj husi sme už počuli gágať, čiže už začína zima. Celkom potešiteľné je, že nám namiesto ôs do domu vlietavajú hlavne motýle, pásikavého hmyzu je tento rok málo.
zivot v skotsku
Zobrazujú sa príspevky s označením Cestovanie do civilizácie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Cestovanie do civilizácie. Zobraziť všetky príspevky
piatok 11. novembra 2022
ZVUK SRDCA ZEME
November. Mesiac, kedy si kliešte ešte veselo lezú po najrôznejších terénoch, lebo ešte je tak škótsky teplo. Halloween, ktorý sme odignorovali. Vetry, ktoré, keď nie je veľký dážď, treba využiť na expresné vyfúkanie prádla.
sobota 15. októbra 2022
KONIEC SEZÓNY...
... sa nekoná akosi. Každým rokom sa turistická sezóna predlžuje a zdá sa, že ľuďom, ktorí tu v tomto čase prichádzajú, nevadí ofučanie, opršanie a ani predutie aj tých najmenších kostičiek v tele. Veď whisky to spraví.😁
streda 3. augusta 2022
V TIENI MAGICKÝCH LÍP
No i akô milô privítaňáä nám Škotland prichystal. Z 30-ok do 13-ok a hmiel a dažďov, ktoré trvali tak dlho, že sa už zdalo, že modrú oblohu už navždy zhltli pažravé sivé oblaky.
piatok 1. júla 2022
O BUSOCH. A FESTIVALE.
Ostrov bzučal už od marca, sezóna začala o čosi skôr a pomaly, ale isto sa dostala do vrcholiaceho bodu, kedy sa na malom mieste skoncentroval hádam celý svet, teda jeho vzorka = tento rok sa znovu uskutočnil Whisky festival, priam sa vynoril z hlbín mora i temnoty sudov, v ktorých dozrieva whisky, na svetlo sveta, ktorého bolo počas celého festivalového týždňa normálne že až veľa.
štvrtok 2. decembra 2021
Z JAČMEŇA A ZO SRDCA
V októbri i novembri sme sa cez moria i vrchy znovu vybrali do Hlavnej zeme, s plánom ju preskúmať aj trochu ďalej od „centrálneho pásu‟ na trati Glasgow a Edin. Úmysel bol ísť na ostrov Skye a zabrúsiť aj k južným susedom. Haha, plány...
štvrtok 14. októbra 2021
CESTA DO HLAVNEJ ZEME
Začalo nám obdobie dúh a hmly. Husi z Grónska prileteli už koncom júla, akosi skoro, čosi ich odtiaľ vyplašilo. Väčšinou prichádzajú na dlhú a hlučnú návštevu v októbri, ktorý je tento rok doslova karmínový vďaka hlohu a jarabine, toľko z oboch som tu som tu za celé svoje osemročné existovanie nevidela.
 |
| Hmlová dúha. Neviem, či je to oficiálny meteo jav, ale ten oblúk sa tam urobil ozaj len tak z hmly. |
pondelok 30. septembra 2019
SOM SVOJE ZLATKO
Skončilo leto, lebo už prileteli husi, ale napriek tomu sa to ešte neprehuplo do dažďo-krupo-vetra, pred pár dňami bolo tak teplo, že deti behali v šortkách a tričkách (bielych, a kvalitne sa stihli zablatiť), v záhrade nám ešte zrejú lesné jahody, proste tento rok si tento ostrov dokázal tam hore vybaviť babie leto. Nečakané, ale príjemné. A ešte príjemnejšie je pre mňa zistenie, že po prvýkrát za tých 6 rokov tu nemám strach z prichádzajúcej zimy.
piatok 3. mája 2019
SOĽNÉ KABÁTY, ŠTRNGAJÚCE MINCIČKY A VYLEŠTENÉ ŠKÓTSKO 2
Máj, whisky čas. Či lásky, či ako to má byť. Tu je to čas lásky k whisky. Aj ja mám akúsi v polici, ale nič pre fajnšmekrov. Okrem toho, sú v nej naložené rôzne byliny, takže chuť je už kdesi inde. O tri týždne začne, zase, whisky festival (to už tak rýchlo ten rok prešiel?) Slnko už vykukáva, aj opiecť ma stihlo, vždy len tie isté miesta síce, ale poteší aj tak. Zima bola sivá, tak konečne je tam hore modro.
piatok 19. apríla 2019
SOĽNÉ KABÁTY, ŠTRNGAJÚCE MINCIČKY A VYLEŠTENÉ ŠKÓTSKO 1
Podarilo sa nám na 5 dní zmeniť prostredie a ísť na výlet pevninu. Mali sme síce len 3 dni čistého času bez pažravej-na-čas cesty, ale často, keď máme k dispozícii menej času, vieme ho efektívnejšie využiť. A tak sme ho využili. Nebolo to len o Glasgowe tentokrát, to bola len naša základňa, z ktorej sme vybehli na východ i západ.
streda 4. júla 2018
ZOPÁR CESTOVATEĽSKÝCH SMIEŠNOSTÍ
Sme nevyhrali. Ani jedna, ani druhá strana. Na ostrove padajú teplotné rekordy a na Slovensku... No, bodaj by padali! Kde bolo to slnko a hic minulý týždeň? Prifúkli si ho na ostrov.
streda 25. apríla 2018
STIRLINGOVÝ 2
A zas to bude trochu aj o slobode. Ako inak. Tá sa tu furt rieši na rôznych úrovniach.
Dávno-pradávno sme to my boli v meste Stirling. To ešte vtedy bolo, keď mrzlo a na kopcoch sa sneh držal. Odvtedy už aj snežienky a za nimi narcisy stihli vyrašiť aj zvädnúť, a teraz zas začínajú bluebells-y vykúkať, po nich rododendróny, potom margarétky, a nakoniec tie žlté kvetiny jedovaté pre kone, čo sa neviem ako volajú po slovensky a už je zas zima.
sobota 8. októbra 2016
ROBINSON, DINOSAURY A SPÁSA
Na narodeniny hnedovlasej sme chceli vymyslieť „vypadnutie niekam‟. Najskôr, že niekde tu. Ale potom to prišlo, to uvedomenie, že sme na ostrove a naokolo sú ďalšie Hebridy, na ktoré by sme -- ak nebude fúkať a ak nebude pršať a ak nezmeškáme bus, ako sa nám to stalo v priebehu 1 týždňa 2x -- aj mohli ísť.
A počasie bolo dobré, aj bus sme stihli do prístavu, aj lístky sme si na ostrov Colonsay [číta sa kolonsi] kúpili, keď tu zrazu panika operátorov priamo pri pulte, že na webovej stránke to furt ukazuje, že zelená obomi smermi, pričom na cestu z tohto miniostrova má byť už oranžové upozornenie, že loď možno nepôjde kvôli vetru, ale naisto to nevie nik. Hmmm, ak by sme tam ostali stuck, bolo by to do soboty (bola streda), lebo loď tam chodí len 2 x za týždeň.
Lístkopredavači nám preto odporučili tam nejsť radšej. No a čo teraz, keď deťom svietia oči a je dobré počasie? Tak že ideme do Obanu, prístavného mestečka na pobreží, ktoré je takou vstupnou bránou na rôzne ostrovy. 4 hodiny loďou tam, 4 späť. No nič, prijala som to ako výzvu.
Po hodinke plus plavby sme sa dostali ku Colonsay. Ale úbohý ostrovček obišiel ešte horšie ako Hoštice. Nepristavili sme. Kapitán to oznámil akosi dosť neskoro hlavne pre tých, čo to išli na Colonsay risknúť. Ale zobrali to celkom v pohode. Že teda idú na okružnú jazdu a v podstate zadarmo.
Cesta bola úplne iná ako do prístavu, z ktorého chodíme do Glasgowu. Krásne členitá. Tu kus ostrova, tam maják, tamto ostrovček. A každý ostrov iný. K tomu modrá obloha, no paráda. Naivne sme si ale mysleli, že v Obane pobudneme o čosi dlhšie, keďže sme nezastavili, kde sme mali a nepriviezli ľuďom nádej a chlieb.
Ale nestalo sa. Ešte sme aj meškali, lebo z Obanu vychádzali lode jedna za druhou, tak sme spomalili a tým pádom nám na toto mesto ostalo až 50 minút. S úlohou kúpiť dajaký časopis a knihu pre deti na štvorhodinovú cestu späť, lebo na lodi sa z nejakého dôvodu rozhodli neotvoriť obchod s rozličným tovarom.
Dorazili sme. Blonďavá zaspala tesne pred vylodením. Bežali sme do kníhkupectva. Poobzerali sa okolo prístavu. Krásne mesto. Ešte tam pôjdeme. Ale už bol čas ísť zasa na loď. Malá sa zobudila a zas bola na lodi. Chúďa. Ale rozptýlili sme ju nakúpeným zbožím. Očami sme tlačili čas a keď sme sa blížili ku Colonsay, hneď nám bolo veselšie, lebo odtiaľ je to už len chvíľa a sme domaaa.
Vtom sa kapitán rozhodol, že dnes predsa len uvidíme tento miniostrov zblízka. Zamieril k nemu. Vyšli sme von, nech si ho teda obzrieme. Vietor už utíchol a pomaly zapadalo slnko. Idylka. Zrazu čosi veľké vo vode. Delfíny! Rozhodli sa nás utešiť a predviedli krásnu šou. Plávali celkom k lodi, potom ďalej, kde radostne vyskakovali v synchronizovaných trojiciach.
Mala som čas si z lode obkukať ostrov. Domov poriedko, kameňom dohodíš na druhú stranu. Stiesnenosť ma obchádzala. To už si neviem predstaviť, ako to uhral Robinson, chudák. Z ostrova, spatriac loď, pribiehali zúfalci, ktorí sa odtiaľ už bohvieako dlho snažili dostať. Nemeckí turisti to boli. Vyzerali dobrodružne. Inak by tam asi ani nešli.
Boli sme šťastní, keď sa približoval „náš‟ prístav, Port Askaig. Pri vystupovaní z lode sa nás ten istý lístkopredavač, teraz už vo funkcii uvítavača, chechtajúc popod fúz opýtal, či sme mali pekný výlet a či by sme ho odporúčali. Sarkazmus na škótsky spôsob.
Nuž tak. Na ostrovoch človek nikdy nevie, čo počasie ľuďom chtivým cestovať spôsobí.
 |
| Oban, už sa blížime! |
 |
| Iný svet, ozaj. |
 |
| Tam hore na to koloseum sa raz vydriapem! |
 |
| Toľko vysokých domov pokope... To my také nemáme u nás! |
 |
| Tri ostrovy na jednom zábere. Kopcová Jura vľavo, v diaľke napravo Islay a cípik z Colonsay. |
sobota 28. novembra 2015
VŠADE LEN LIFT A LIFT...
Alebo pár cestovateľských drobnoradostí...
Človek tu síce žije v obmedzenom revíri, ale nacestuje sa dosť, či už hore-dole po ostrove alebo aj zo západu na východ, kde sa za siedmimi horami a siedmimi moriami ukrýva kráľovstvo Glasgowské.
Človek tu síce žije v obmedzenom revíri, ale nacestuje sa dosť, či už hore-dole po ostrove alebo aj zo západu na východ, kde sa za siedmimi horami a siedmimi moriami ukrýva kráľovstvo Glasgowské.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)