Slnečné dni sa rozhodli doraziť aj na náš ostrov. Jasné, že bez vetra to nešlo, ale aspoň som ho využila na vydúchanie všetkých duchien a hlavníc a prikrývok. Tento čas využívajú aj farmári a opäť, ako to je tu už zvykom, makajú na poliach aj do pol 12 večer, rovno pod oknami spálňe, takže osvetlenie zadarmo a ozvučenie tiež, každý kameň, ktorý narazil na pluh traktora, bolo počuť.
A reku že poďme do Portnahaven, maličkej dedinky na juhozápadnom cípiku ostrova. Teda nie priamo tam, lebo tam sme boli už veľakrát, ale do jej okolia, konkrétne na pláž, ktorá je z istého dôvodu tak trochu skrytá.
Nie je to preto, že by bola nejaká nedostupná, je trochu odruky, to áno, ale v podstate len dole pod cestou pár km od hore spomínanej dedinky. Hlavným dôvodom je to, že ak sa k nej chceme dostať, treba prejsť cez polia blízkej farmy, no a povedzme že šanca, že sa pri tom stretneme zoči-voči býkovi je dosť veľká. Rovná sa ok, choďte si tam, ale na vlastné riziko.
Rozhodli sme sa ísť teda okľukou po pobreží a cez pláž bez takýchto zvieracích atrakcií. Aj keď tvorov sme už len po ceste tam videli z busu mnoho. Somáre, prasatá, samozrejme ovce a jahniatka, kone a Highland kravy. Priamo v Portnahaven-e sme natrafili na minifarmu s lamami. Po ceste na tú konečnú pláž to boli sivé tulene, krkavce, srnka, zajace. Stôp zo zadných otvorov kravičiek bolo všade hojne, ale nezazreli sme v našej blízkosti ani jednu. Síce sme sa na to miesto trepali asi 2x dlhšie ako keby sme išli normálne po ceste, ale tie výhľady stáli za to.
More rôznych odtieňov modrej, búrlivé a penivé. Krásne útesy, aj keď v jednu slabú chvíľu sme sa zhodli, že ich je už akosi príliš veľa, lebo ich bolo treba zdĺhavo obchádzať, hlboké také, že tam by ani kameň nechcel spadnúť. Nakoniec sme sa teda dostali do cieľa, kde sme mali len pár chvíľ, lebo sa bolo treba dostať aj naspäť. To sme už išli normálne po ceste, kde sa dosť často premávajú na voľno kravy aj s malými, tentokrát boli ale za plotom.
Po žubrienkach a motýľoch bol posledným zverom pes priamo v autobuse, ktorý niekedy sprevádza jedného šoféra. Takže v jeden deň sme stihli zočiť tvory z rôznych zvieracích kráľovstiev. A mne na ten deň veľmi pasovalo to známe „Aj cesta je cieľ.‟
Pláž za bránkou, s maximálne ovcami a zajacmi okolo
Roklina s niečím, čo vyzeralo ako skamenelý vlak. Nepreskočiteľná, bolo ju treba zoširoka obísť
Sila vody
Ryhované pyramídové kopčeky. Malé, ale fajne strmé
To je ona, tá pláž!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára