Tak ako sa zhŕňajú listy, zhrniem i ja. Nie tie listy, skôr nám treba v záhrade trávu pokosiť, veselo a dozelena si rastie ako keby nič. Čože, toľko vody z neba, bodaj by nerástla, v podstate celú zimu. Rastie si aj nová várka žihľavy, ktorá padne na čaj, takže to má svoje výhody, táto celoročná zeleň.
Október tu býva neoficiálnym začiatkom zimy, ale tento rok je to nejaké čudné a to je dobre, pretože si môžeme užiť takú normálnu jeseň so slnkom, šušťavým lístím a ružovkavou oblohou večer i ráno.
Teplo nie je, ale to zas tak rozmaznaní nie sme. Hlavne, že nefúka, to by sa hneď koži aj kostiam zdalo, že je -5 stupňov.
Aj keď, mala som možnosť sa stretnúť s niekým, kto žil na Shetlandoch a zasmial sa, keď miestni tu hovorili, ako strašne fučí a aká zima hrozná. Že tam v -17 stupňoch veselo fúka a rovno také tie zamrznuté iskričky do očí. Takže áno, teplo nám je tu v podstate.😁
Veď nevadí, nato sa vymyslelo kúrenie. Lenže tu u nás je akési, ehm, iné. Nikde v tých 5 domoch, v ktorých sme chtiac-nechtiac bývali doteraz, nebolo také, že proste je zapnuté celý deň, keď chceš, znížiš či zvýšiš si podľa potreby, prípadne vypneš. Nie. Tu je proste len také, že sa spína samo v istých intervaloch a potom má vraj schopnosť udržať to teplo, tie radiátory. To som si zatiaľ síce ešte nestihla všimnúť, ale možno sa aj toho raz dožijem.
A tak, keďže účty za zimu sú také, ako keby sme mali vilu a všetky možné elektrinu-žerúce veľkospotrebiče, mojím najnovším radiátorom je:
A nie? Keď sa môže variť v umývačke riadu, tak sa môžu aj dvere počas pečenia alebo aj mimo pečenia otvoriť a vyhriať minimálne kuchyňu.
Dúfam ale, že je už dosť zima na to, aby sa tie potvorské kliešte pobrali kdesi tam, kde ich nevidno a nech si tam ostanú aspoň do marca. Tento rok sa nám urodili celkom zaujímavé kliešťové príhody:
- mladšej sa zacvakli do týchto častí tela: tam dole, na zadok, na čelo, na pupok, celkom dobrodružné a netradičné dokážu byť tieto kliešte
- staršej sa rozhodli do hlavy zahryznúť, raz na jednu stranu nad ucho a ten ďalšíkrát na to isté miesto, len nad druhé ucho, nevadilo by, keby to neboli také tie druhovo najväčšie, ktorých hlava vyzerá ako veľký kliešť
- mne sa len tak po brucho maximálne dostali, sa im už asi nechce vyššie škriabať, lenivci sú to
Stihli sme teda pár pekných minivýletov pred pravou škótskou pliaskavou zimou. Všade ale treba gumáky. Aj preto, že zem je mokrá, ale hlavne preto, že na zemi nie je len tráva a kamene, ale hlavne rôzne druhy exkrementov. Zelené, bobkavé, tanierové... Treba teda vždy počítať s tým, že tam nebudú len tieto črevné pozostatky, ale aj tie zvieratá tieto veci produkujúce. Niekedy treba ostať v aute alebo za plotom, lebo farmári sa rozhodli práve k tej krásnej pláži dať kravy. S mladými. Cez ovce sa predrieme, ale cez kravy ani neskúšame. Raz sme tak museli pred nimi utekať, chytro-chytro k bráne, vytlačiť miniritky detí hore ňou a cez ňu a šup do bezpečia.
Ale inak sa môžete prechádzať, kade chcete. Nikto tu nebude na vás vyťahovať pušku a vyháňať vás z majetku či poľa. Taký je zákon vraj. Choď si, kadiaľ chceš, cez bodliaky a kôpky, nebudem ťa vidlami naháňať. Veľakrát to ale bude len na vlastnú zodpovednosť. 😁
 |
| Vzadu vidno loď, ktorá nás preváža do civilizácie |
 |
| Tam vzadu trošku viac doľava je moje najobľúbenejšie miesto s výhľadom na oceán |
 |
| Jazero tuto hneď za naším domom |
Kraaaasa ten pokoj skotskej prirody je nadherny. Normalne pocujem gajdy a vidim chlapov v kiltoch ked vidim tie obrazky.
OdpovedaťOdstrániťApropo my nemame kravy ale tiez treba vsade gumaky. My. mame nezodpovednych psickarov.
Až taký meditačný. Teda, keď sa počasie vydarí. Inak je to des:D
OdpovedaťOdstrániťTu tiež viac psov ako ľudí pomaly a nie každý zdvíha kôpky, takže to máme extrementovo veľmi pestré. No nič, zem to vsiakne, vždy lepšie ako plast.