Sme nevyhrali. Ani jedna, ani druhá strana. Na ostrove padajú teplotné rekordy a na Slovensku... No, bodaj by padali! Kde bolo to slnko a hic minulý týždeň? Ukradli si ho na ostrov. Veď doprajem im, ale... Isto väčšina hundre, že je to príliš teplo a ani nefúka a ako to majú vydržať. Keď prší, to sa zasa hundre, kedy vyjde to slnko a ako majú tento dážď a vietor vydržať.
Najhlavnejšie je, že my sme vydržali to hore-dole cestovanie. Teda hlavne mama, ktorá sa odhodlala prísť nás navštíviť. Martinka panikárila ohľadom viacerých okolností:
b) čo si kúpi v našom biednoponukovom obchode na jedenie
c) čo budeme jesť v autobuse (ale inak naozaj nemám žiadnu poruchu príjmu potravy)
d) aké bude počasie
e) kde nám dovolí počasie ísť
e) počasie nám dovolilo ísť kade-tade
d) počasie bolo dobré, ba priam super
c) už si nepamätám, čo sme tam jedli, asi nie veľa, aby nám (zas) nebolo zle
b) kúpili sme jej veľký jogurt a vyskúšala aj black pudding (na vlastné riziko, ehm)
a) aj zjedla čosi, var jej to aj chutilo
Áno, a teraz idem dopodrobna vypísať, ako úmorne treba cestovať, ak sa chceme vybrať do Glasgowu. Jasné, dá sa to aj menej úmorne, ale to treba ísť minilietadlom s maxicenami. Takáto cesta trvá s busom na miniletisko a letom asi hodinu a si v Glasgowe.
Naša nie veľmi dobrovoľne preferovaná cesta trvá cca 6 hodín. Najskôr busom do prístavu na ostrove. Dakedy je to o to zaujímavejšie, keď je už všetko nachystané a na poslednú chvíľu sa dozvieme, že:
a) loď nejde z očakávaného prístavu, ale z toho druhého na druhom konci ostrova
b) loď nejde vôbec
To sa stáva hlavne v zime, takže teraz na to ešte nejdem myslieť.
No. Takže dve hodiny loďou do ďalšieho prístavu na pevnine. To sa celkom dá, pokiaľ nevyfasujeme loď, ktorá je staršia ako ja, kde je viac miesta a zábaviek pre psov ako pre deti (britský štandard). Potom chvíľu čakáme na bus, ktorý sa s nikým nepára a ide si plnou parou vpred po všetkých zákrutách a serpentínach, čiže ak sa nám podarí sedieť vzadu, často sa podarí podráždiť aj žalúdkový reflex. Alebo ako minule, vysypať miniparadajky na zem a ako sa gúľajú, tak sa gúľajú, niektoré k šoférovi, iné zľava-doprava a von dverami...
Deťom s plnými mechúrmi nie je v buse ľahké vyhovieť, áno, je v ňom záchod, ale držať dítko nad ním čo i len minútu mi odčerpá veľa cukrov, tukov i bielkovín naraz. Takže keď už tak, snažíme sa deti motivovať, aby sa naladili na cikanie vonku, keď je 10 min fajč- a kávo-prestávka v peknej dedinke Inveraray.
A keď teda prežijeme tie 3 hod čistého času v buse a vystúpime v Glaschu, nasadáme na taxi a odvezieme sa do hotela aj s tými 1000 taškami, spotení, ale šťastní, že sme to zase raz dali. A potom treba na všetko to trmácanie na chvíľu zabudnúť a s odhodlaním sa opäť vybrať do civilizácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára