Ták, už prišla zimojeseň či jeseňozima. Prší a fučí si to tu veselo. Je noc. Suseda sa práve v tej sodome i gomore, tme, fúkanici a pršanici snaží privolať zatúlaného kocúra. Ktosi zaklope. Teraz?? Otvorím a predo mnou stojí najväčší a najvyšší chlap, akého som kedy naživo videla, miestny obor.
S vážnym zázerom sa ospravedlňuje za vyrušenie. Už len blesk v pozadí chýba do dokonalého hororového obrázka. Našťastie, nič vážne, chcel len niečie kľúče, ktoré sme pre kohosi skladovali u nás. Aj tak som ale srdce musela prehltnúť späť do hrude.
S vážnym zázerom sa ospravedlňuje za vyrušenie. Už len blesk v pozadí chýba do dokonalého hororového obrázka. Našťastie, nič vážne, chcel len niečie kľúče, ktoré sme pre kohosi skladovali u nás. Aj tak som ale srdce musela prehltnúť späť do hrude.
Najbližších pár mesiacov teda neuvidíme slnko. Vitamín D doplníme rybím olejom. Predpoveď počasia bude tieto dni predvídateľne nudná: "ťažký" dážď. To je akože jeseň a keď sa predpoveď zmení na víchrice plus tento dážď, tak to je už akože zima a príde za chvíľu bradatý muž, ale u nás ho predtým ešte predbehne Mikuláš a Ježiško, hahá! Ak sa ten objemný pán chce trepať dole komínmi, nech sa páči, ale mal by vedieť niekoľko faktov o tunajších domoch a ich výfukoch:
1. Rady na nich sedia čajky a podozrievam ich, že ich využívajú ako záchody.
2. Veľa domov má komíny, ale vnútri domu o kozube ani popolu, ani prachu.
3. Niektoré domy majú komíny, ale v dome len fejk-kozuby pre efekt.
4. Niektoré domy majú aj dva kozuby, to znamená minimálne 4 komíny. Veľmi úzke, obávam sa.
5. Niektoré domy nemajú komíny, ale vnútri je fejk-kozub.
6. Niektoré domy nemajú ani komíny, ani kozub. Napríklad náš. Ako k nám príde???
7. Staré domy, ktoré kedysi mali krby a dnes majú moderné vyhrievanie, majú poväčšine problém.
Lebo z nejakého dôvodu toto nové kúrenie nedokáže vyhriať dom natoľko, aby sa v ňom veselo nemnožili plesne. Fúj, tento mikroorganizmus je zdrojom mojej ďalšej fóbie. Zelené, čierne, sivasté, biele bodky a fliačiky... Nemilosrdne ich ničím alpou a keď to nejde dole, napríklad z oblečenia, tak to letí rovno do koša. Tu dokáže oblečenie splesnivieť za 1 noc, takže musím prať ako divá, aby sa zvyšky jedla netransformovali na onú pleseň. Je to boj s časom, to teda hej.
Lebo z nejakého dôvodu toto nové kúrenie nedokáže vyhriať dom natoľko, aby sa v ňom veselo nemnožili plesne. Fúj, tento mikroorganizmus je zdrojom mojej ďalšej fóbie. Zelené, čierne, sivasté, biele bodky a fliačiky... Nemilosrdne ich ničím alpou a keď to nejde dole, napríklad z oblečenia, tak to letí rovno do koša. Tu dokáže oblečenie splesnivieť za 1 noc, takže musím prať ako divá, aby sa zvyšky jedla netransformovali na onú pleseň. Je to boj s časom, to teda hej.
Pleseň, vlhkosť a zatekanie, to sú vďačné témy na rozhovor. Aj mne sa raz pošťastilo viesť takúto konverzáciu. Veľmi detailnú. Že v dome, v ktorom býva ten a ten, sa spoločnosť, ktorá ho vlastní, neunúva ho nejako odvlhčiť a tak má ten človek v ňom bývajúci oblečenie pokryté krásnym módnym vzorom -- čiernymi bodkami. A že má stále nádchu. V čase tohto rozhovoru sme práve bývali v karavane, ktorý bol výdatne zalievaný dažďom zo všetkých kútov a strán. Kúriť sa kúrilo, ale aj tak som v jeden deň našla na matraci onie čierne bodky. Skoro ma porantalo tam. Myslím, že som sa aj rozrevala.
Ale potom som sa pozbierala a povedala si, že niečo menšie ako ja a ešte aj bezmozgové, hoc inteligentné, ma nepoloží. Tak som to dáko prežila, ešteže som bola dobre zásobená alpou. A keď sme konečne dostali dom, vyzeral byť podozrivo suchý a nevlhký. Ale môjmu radarovému oku neunikne žiadna bodka a tak som kamarátku pleseň našla na stene v izbe. Nič to, odstránené. Potom sme dostali práčku od kohosi. Používanú, ale funkčnú. Otvorím ju, pleseň v nádržke na prášok. To mi už začalo jedným okom mykať. Potom nové tričko za noc splesnivejuvšie. Ááá!!! Vzdala som sa.
Teraz žijeme v takej tichej symbióze. Viem, že tu všade lietajú rôzne druhy, ale pokiaľ ich nevidím, nejdem sa vzrušovať. Sú aj von, na stromoch, listoch, všetko buď splesnivené alebo minimálne olišajníkované a omachované. Nu což. Aspoň sa tu v miestnych lesoch cítime exoticky, ako vo vlhkom pralese. Kde namiesto opíc počuť bekot ovcí nemilosrdne vyhodených von na pašu či v daždi, či v búrke, či vo víchrici.
Ako povedal ten môj: -- To nevadí, veď majú hrubé kožuchy...--
Ale potom som sa pozbierala a povedala si, že niečo menšie ako ja a ešte aj bezmozgové, hoc inteligentné, ma nepoloží. Tak som to dáko prežila, ešteže som bola dobre zásobená alpou. A keď sme konečne dostali dom, vyzeral byť podozrivo suchý a nevlhký. Ale môjmu radarovému oku neunikne žiadna bodka a tak som kamarátku pleseň našla na stene v izbe. Nič to, odstránené. Potom sme dostali práčku od kohosi. Používanú, ale funkčnú. Otvorím ju, pleseň v nádržke na prášok. To mi už začalo jedným okom mykať. Potom nové tričko za noc splesnivejuvšie. Ááá!!! Vzdala som sa.
Teraz žijeme v takej tichej symbióze. Viem, že tu všade lietajú rôzne druhy, ale pokiaľ ich nevidím, nejdem sa vzrušovať. Sú aj von, na stromoch, listoch, všetko buď splesnivené alebo minimálne olišajníkované a omachované. Nu což. Aspoň sa tu v miestnych lesoch cítime exoticky, ako vo vlhkom pralese. Kde namiesto opíc počuť bekot ovcí nemilosrdne vyhodených von na pašu či v daždi, či v búrke, či vo víchrici.
Ako povedal ten môj: -- To nevadí, veď majú hrubé kožuchy...--
Hej. A určite splesnivené!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára