streda 28. októbra 2015

BODKOVANÉ DOMY

Ták, už prišla zimojeseň či jeseňozima. Prší a fučí si to tu veselo. Je noc. Suseda sa práve v tej sodome i gomore, tme, fúkanici a pršanici snaží privolať zatúlaného kocúra. Ktosi zaklope. Teraz?? Otvorím a predo mnou stojí najväčší a najvyšší chlap, akého som kedy naživo videla, miestny obor.
S vážnym zázerom sa ospravedlňuje za vyrušenie. Už len blesk v pozadí chýba do dokonalého hororového obrázka. Našťastie, nič vážne, chcel len niečie kľúče, ktoré sme pre kohosi skladovali u nás. Aj tak som ale srdce musela prehltnúť späť do hrude.

Najbližších pár mesiacov teda neuvidíme slnko. Vitamín D doplníme rybím olejom. Predpoveď počasia bude tieto dni predvídateľne nudná: „ťažký dážď. To je akože jeseň a keď sa predpoveď zmení na víchrice plus tento dážď, tak to je už akože zima. Za chvíľu má chodiť bradatý muž dole komínmi. Ak sa ten objemný pán chce nejako strepať dole, nech sa páči, ale mal by vedieť niekoľko faktov o tunajších domoch a ich výfukoch:

1. Rady na nich sedia čajky a podozrievam ich, že ich využívajú ako záchody.

2. Veľa domov má komíny, ale vnútri domu po kozube ani stopy.

3. Niektoré domy majú komíny, ale v dome len fejk-kozuby.

4. Niektoré domy majú aj dva kozuby, to znamená minimálne 4 komíny. Veľmi úzke, obávam sa.

5. Niektoré domy nemajú komíny, ale vnútri je fejk-kozub.

6. Niektoré domy nemajú ani komíny, ani kozub. Napríklad náš. 

7. Staré domy, ktoré kedysi mali krby a dnes majú moderné vyhrievanie, majú poväčšine problém.

Lebo z nejakého dôvodu sa toto nové kúrenie nedokáže  postarať o dom natoľko, aby sa v ňom veselo nemnožili plesne
.

Fúj, tento mikroorganizmus je zdrojom mojej ďalšej fóbie. Zelené, čierne, sivasté, biele bodky a fliačiky... Nemilosrdne ich ničím alpou a keď to nejde dole, napríklad z oblečenia, tak to letí rovno do koša. Tu dokáže oblečenie splesnivieť za 1 noc, takže musím prať ako divá, aby sa zvyšky jedla netransformovali na onú pleseň. Je to boj s časom, to teda hej.

Pleseň, vlhkosť a zatekanie, to sú vďačné témy na rozhovor. Aj mne sa raz pošťastilo viesť takúto konverzáciu. Veľmi detailnú. Že v dome, v ktorom býva ten a ten, sa spoločnosť, ktorá ho vlastní, neunúva ho nejako odvlhčiť a tak má ten človek v ňom bývajúci oblečenie pokryté krásnym módnym vzorom -- čiernymi bodkami. A že má stále nádchu. 
V čase tohto rozhovoru sme práve bývali v karavane, ktorý bol výdatne zalievaný dažďom zo všetkých kútov a strán. Kúriť sa kúrilo, ale aj tak som v jeden deň našla na matraci onie čierne bodky. Skoro ma porantalo tam. Myslím, že som sa aj rozrevala.
Ale potom som sa pozbierala a povedala si, že niečo menšie ako ja a ešte aj bezmozgové, hoc inteligentné, ma nepoloží. 
Tak som to dáko prežila, ešteže som bola dobre zásobená alpou. A keď sme konečne dostali dom, vyzeral byť podozrivo suchý a nevlhký. Ale môjmu radarovému oku neunikne žiadna bodka a tak som kamarátku pleseň našla na stene v izbe. Nič to, odstránené. Potom sme dostali práčku od kohosi. Používanú, ale funkčnú. Otvorím ju, pleseň v nádržke na prášok. To mi už začalo jedným okom mykať. Potom nové tričko za noc splesnivejuvšie. Ááá!!! Vzdala som sa.

Teraz žijeme v takej tichej symbióze. Viem, že tu všade lietajú rôzne druhy, ale pokiaľ ich nevidím, nejdem sa vzrušovať. Vonku je to tiež dosť také bodkované alebo minimálne olišajníkované a omachované. Nu což. Aspoň sa tu v miestnych lesoch cítime exoticky, ako vo vlhkom pralese. Kde namiesto opíc počuť bekot ovcí nemilosrdne vyhodených von na pašu či v daždi, či v búrke, či vo víchrici. Isto aj im už plesnivejú kožuchy. 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára