pondelok 20. júla 2015

PLÁVAŤ VO VODE (ŽIVOTA)...

Ja veru plávať neviem. Alebo je to len dáka moja ďalšia fóbia, lebo v detstve som absolvovala 2 plavecké kurzy. Úspešne. Potom musel niekde nastať nejaký "zásek" a odvtedy to išlo so mnou dolu vodou, presnejšie, s mojou spodnou časťou tela.
Môj zadok nie a nie sa na hladine udržať. Nepamätám si, kedy sa mi vytvoril tento blok z vody, raz na gauči u príjemného psychiatra sa možno k tomu kľúčovému momentu dopátram.

Asi to po mne podedili aj moje deti, lebo keď sme boli nedávno na plavárni, tak sme sa nepohli zo schodov hlbšie do vody -- vresk a hystéria a "maaamaaa, pome vasej domou". Tak sme išli. Nu což, skúsime dakedy aj 4x, či dáka zmena nenastala náhodou.

Tu na ostrove má hádam všetka voda súvislosť s vodou života, ako poeticky nazývajú whisky. Plaváreň je hneď vedľa whisky pálenice a je ňou vyhrievaná. Keď prší, je to dobré kvôli výrobe whisky. Tento rok sa urodí vééľa vody života, keďže zatiaľ pršalo každý deň okrem dvoch. Vraj najhoršie leto za 50 rokov.
Môžbyť, keďže pred pár dňami sa víchrica, aká býva v zime a nie v júli!, snažila odfúknuť naše koše do susedovej záhrady. A sa jej to skoro podarilo, ale potom som zasiahla ja a rozjarený kôš som zakvačila o zábradlie, takže prežil. Tá, čo zachraňuje tancujúce koše...

Takže kým my obyčajní nadávame na počasie, vo whiskárňach sa tešia. Aj princ Charles zasa raz zavítal na ostrov a pobehal si obľúbené páleničky. Ale nejako veľa vzrušenia nevyvolal. Vraj museli zháňať ľudí, ktorí by ho privítali. Mužov ujko mal tú česť už trikrát. Ale ak by sa ho niekto spýtal, koho slávneho v živote stretol, tak chudáka princa by asi ani nespomenul.

Ja teda plávať (asi) neviem v normálnej vode a ani vo vode života. Whisky som mala raz v živote a hlúpo som ju zaliala vodkou, čo sa nemá. Bola som mladá a whiskovo-neskúsená a tak môj narodeninový koláč skončil vo vode toaletnej. Teraz som už slušná a pijem len vodu, normálnu, stačilo, stará som už na takieto experimenty.

Nie som ale sama, čo vo vode života nevie plávať. Veľa ľuďom z nej doslova šibe. Veru, whisky dokáže meniť osobnosť. Neviem, akou tajomnou ingredienciou je to spôsobené. Veľmi dobre to vystihuje obraz na stene v pravdepodobne najlepšej krčme na ostrove (som asi zaujatá, chodila som tam dávno asi 5x za týždeň a robí mi tam chlap). Mužom popíjajúcim whisky z pohárikov vylietavajú démoni. A aj z komína pálenice. Desný obraz, ale výstižný, lebo s whisky sa neradno zahrávať. Chlap by o tom vedel, keďže ju do tých pohárikov nalieva. Sám bol zapletený do medzinárodného konfliktu, keď sa ho istý taliansky občan po zaliatí brucha príliš veľkým množstvom whisky snažil zničiť paletou. Dostal sa kvôli tomu až pred súd a do nie miestnych, ale regionálnych novín. Doteraz ich mám odložené. Stojí v nich, že obhajoba uviedla, že nemenovaný mal 1x v živote whisky a mu z nej proste hrablo.

Fakt neviem, o čom to je, či sa dáko nalepí na neuróny tá whiska či čo... Tak či onak, doteraz sú on a ten môj tichými nepriateľmi a za všetko môže tento úžasný drink. Keď sa ma niekto tu pýta, či mám rada whisky, usmejem sa, ospravedlním sa a odvážim sa povedať dôrazné NIE. A ak treba ešte niečo dodať, tak poviem, že som teraz takmer-vegetariánka a budúca vegánka, ktorá alkohol užíva len v bylinných kvapkách. To už som za hyper-čudnú plus som ešte aj z toho kontinentu... Tak to už potom neriešia. Nie som Škótka, tak som omilostená asi.

Dlho som si myslela, že to je pitivo len pre chlapov. Až kým si jedna veľmi milá baba nezaložila biznis pod názvom Whisky For Girls. Ale už tam musela dopísať aj Guys ;) Á čo, spravím jej reklamu:

 http://www.whiskyforgirls.com/

Veru, Rachel je vášnivá whiskerka, ktorá whisky berie ako súčasť škótskej kultúry a jeden z mnohých dôvodov, prečo sa osamostatniť. Ále o tom inokedy...
Slàinte mhath!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára