Pred 7 rokmi, 1x tu, kufre plné všetkého okrem oblečenia ("Veď to si kúpime tam, zoberme si len trochu."). "Tam"/tu nás však prekvapilo svojou nulovou ponukou a tak sme ostali bez možnosti zaodenia sa. Ak teda nerátam mix-obchod so všetkým možným a pár XXL tielkami na ramienka (ktoré tu skoro nik nenosí, je to tu trošku také konzervatívne i v lete, ak teda nastane).
A marí sa mi, že som si tam aj svoje prvé botasky v dospelom živote kúpila, bielo-zlaté. Asi ma zaujala len tá farba, lebo športový štýl, to nie je pre mňa. Ale vydržali mi asi mesiac, asi znamenie, že nielen že ja nemám rada tento druh obliekania, ale ani športové veci nemajú rady mňa.
A marí sa mi, že som si tam aj svoje prvé botasky v dospelom živote kúpila, bielo-zlaté. Asi ma zaujala len tá farba, lebo športový štýl, to nie je pre mňa. Ale vydržali mi asi mesiac, asi znamenie, že nielen že ja nemám rada tento druh obliekania, ale ani športové veci nemajú rady mňa.
Teraz je to už lepšie, je tu obchod s handrami. Drahými ale. Ako všetko tu, loď-ná prirážka.
A moju veľkosť XS asi aj tak nemajú, takže nič. Nemám ho nejako dobre preskúmaný, ale stavím sa, že tam nenájdem detské čiapky. Lebo tu z nejakého asi-otužovacieho dôvodu deti čiapky nenosia. Nie že by ony nechceli, možno aj chcú, hlavne bábätká, ale rodičia im ich na hlavy nedávajú. Raz mi ktosi povedal, že to je preto, lebo by ich aj tak odfúklo. Veru, obchod s detskými čiapkami by tu bol ten najhorší biznisový nápad. Takisto ponožky, ktoré ani v dosť chladnom počasí dieťa nemá na nohách. Na Slovensku sa odporúča, aby dieťa malo o jednu vrstvu viac ako rodič, ale tu je to presne naopak. Studený odchov veru.
Ale internet tu máme na tomto našom zakliatom ostrove, takže sa robí online šoping alebo ak sa ide z nejakého dôvodu na pevninu (u nás 2 -- 3x za rok), tak sa beží do obchodov a nakupuje do zásob. Tričká, ponožky... A je to asi lepšie, lebo nákupy na nete sú dosť rizikové. Dakedy vec ani nepríde, dakedy, ak ide až z Číny, príde čudná veľkosť a tak podobne.
Ja osobne som to tu v Škotlande s módou v podstate vzdala. Snažím sa ladiť a tak, to hej, ale hlavne v zime mi je fakt jedno, čo mám na sebe a či ma niekto vidí takú dogabanú. Lebo v tomto ročnom období ide o prežitie a nie o fintenie sa. Kedysi som bola zaujatá voči gumeným čižmám. Kus mohla-byť-zo-mňa-pneumatika na nohách, no fuj. Ale musela som zmeniť názor. Tu sú spolu s pršiplášťom nevyhnutnosťou. A tak som si (z internetu) kúpila pekné leopardie wellies-ky. S mojím šťastím na topánky sa mi samozrejme nejako čudesne rýchlo prederavili a už boli nanič. Lep nepomohol. Ale chodila som aj v takých, lebo sa mi páčili. Môj muž však zobral vec a tablet do vlastných rúk a zadovážil mi druhé (z internetu). Kravičkové. Že aby som mala niečo "iné". Keď som si ich 1x obula, vonku zabučala krava, nevymýšľam si. Tak muž mi naznačuje čižmami, za čo ma považuje a ešte ďalší dôkaz zvonku, tak teda dík ako. Ale už sa mi aj celkom začali páčiť. A chlap sa za mňa aspoň nemôže hanbiť, keďže ich on vyberal. Tie leopardy skončili v recyklokoši. Možno z nich vyrobia pneumatiku.
Zistila som, že najlepšie je tu obliekať sa podľa dôchodcov. Hlavne na jar a na jeseň. Keď si postaršia pani kabátec vytiahne, neradno ju nenapodobniť. Lebo podľa mladých sa nedá, to by som zamrzla. Raz bol von jeden miestny v miernych mínusových teplotách len v tričku. Mal síce aj vestu, aby sa nepovedalo, ale aj tak to už bolo aj na niektorých tunajších príliš. Minulý rok, v slovenskom kalendári na Michala, podvečer na pláži, ja v svetri a škótske deti v plavkách skákajúce do vody. Bola mi zima za ne.
Najlepší sú turisti aj tak. Zima či leto, páperová bunda a čiapka. Áno, ľutujte nás, toto je naše leto, vy máte bundy, no my si musíme dať tričká, lebo teplejšie tu už nebude. Aspoň mi to pomohlo odstrániť môj problém so studenými rukami. A už nie som taká cintľavka ako kedysi, keď som si pri teplote menšej ako 21° musela dávať sveter. Teraz je leto, keď je 16°. Ach, Škotland, ty mi tak veľa dávaš!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára