piatok 2. januára 2026

POSLNKOVRATOVÝ

Slnko zbelelo, aj oblaky sú také zmrzlinovejšie, aj na zemi to na pár dní trošku primrzlo, ba i kopce posypalo trochu, čím sa tak akosi zviditeľnili a zmajestátnili a vyzerajú ako veľhory. Ale život zelene pokračuje v tichosti a spomalenej rýchlosti aj ďalej. 

snowdrops shooting up from the ground
Už idú von, a s nimi aj lístky zvončekov, aj narcisy sa už vzpriamene a pripravene tlačia dohora

Tento rok sa mi podarilo objaviť pre mňa zatiaľ tú najkrajšiu prírodnú vôňu, akú som mala možnosť čuchovo zažiť. Nenápadný kríček v mojich obľúbených a často-padaných-do bažinách (bogs) rastúci ju vie vyprodukovať. Až teraz som si ťa všimla, moja drahá sweet gale/bog myrtle/myrta močiarna/vřesna bahenní, prepáč mi to! Nádherná vôňava, taká sviežo-ostrá, ihličnato-čokoládová. Človek by nepovedal, aké poklady okrem bahna, ktoré je isto dobré na kožu, tak si to hovorím😁, skrývajú mokrade a bažinky.

small bush in a bog
To je ona

Okrem takých typických skotiš a európskych tu rastú aj exotickejšie výtvory prírody, napríklad tento monkey-puzzle strom (nejaká že Araukária andská🤷‍♀️), s konármi ako vymakané origami.

tall trees standing against the sun
Araukárie

Keďže zima je tu taká, aká je, väčšinu času taká skôr jesenná, dá sa hocičo zo zeme rastúce nájsť aj v decembri alebo januári, síce s veľkou pravdepodobnosťou zablatenia, ale je to taký skromný darček od prírody, ktorý ma vždy poteší. Len sa treba k zemi trochu prikrčiť a očami pomaly dookola poskúmať. Alebo aj z mora vyloviť, taký morský šalát, fajná to vec, to sa ma veru aj jeden turista pýtal, že čô s tým idem robiť, ja že jesť😁.

A aj lesní obyvatelia rôznych veľkostí nás v tejto jeseňozime skúmajú. 

three stags on the horizon with blue sky in the background
Ak človek ide na Jura a neuvidí tam minimálne 1 srnu či jeleňa, tak je to čudné

Tento rok sa narodilo veľa sýkoriek uhliarok. Joj, a či sú len hladné. Šrotujú slnečnicu len taký fukot. Nielen tie, hocijaké druhy nás obletujú, aj sa posekajú, aj sebčia, aj do seba dzigajú, snažia sa vytlačiť slabších, kde som takéto správanie už videla, aha, už viem...

Aj tak sú ale ptáčätká inšpirujúce. Kukám na ne v tých víchriciach. Malé, chudé, váži to okolo 10 g, ale aj tak si nájde spôsob, ako to nejako vymyslieť aj vo vetre. 

Celkom dobré motto na ďalší rok. Ustáť to vo vetre. Alebo ešte lepšie, hodiť sa vedome do toho vetra, vystaviť sa mu a nejako to zvládnuť. Nech mám skúsenosť, ktorá bude prenesiteľná aj na iné situácie.

Toto nie je ejáj, to je echt

Sláviček-červienka. Mne akosi ťažko odfotiteľný, vždy zmigá preč, keď vyslovím onú vetu Tak toto si idem odfotiť!
 Tento mi to dovolil takto z diaľky.

small orange bird in trees
Hýľ a tá jeho ach-farba. Bullfinch po anglicky, čo ja viem, ja by som ho, keby som to mala na starosti, nazvala orangefinch alebo peachfinch, softpeachyorangefinch by mi už asi ani v angličtine neprešlo 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára