V deň, kedy ešte Škótsko vedelo, ako má vyzerať pekný slnečný deň (zajtra síce čosi slnka „hlásia‟, ale príde to zabalené vo víchrici, aké sa tu na nás rútievajú v zime) sme sa vybrali na tú stranu Jury, kde je usadená mini-civilizácia, čiže stranu opačnú, ako zvykneme.
Do hlavnej viesky nás odviezol mini-bus. A tam to teda celkom turisticky žilo, až by človek-ostrovan povedal, že to tam bolo bizi. Navštívili sme tam obchod s tovarom ručne vyrobeným a umeleckým, mini-trh podobného zamerania a aj celkom prozaicky obchod s poživňou, čiže na cestu späť pešibusom mi do rupsaku pribudli romantické veci ako napríklad šošovica a múka.
A cesta to bola dlhá. Veď tak sa aj oficiálne volá tá cesta. Tie výhľady stáli za každý krok. Lebo keď človek ide autom, prefrčí okolo pokladov, ktoré si nemá šancu všimnúť. Ale keď si pomaly kráča, hocičo mu má čas cvrnknúť do nosa.
 |
| Snažila som sa odfotiť Paps of Jura, ale všade elektrické drôty, ktoré kazili zábery, takže len cípiky |
 |
| Stojaci kameň, dve minútky dolu od Dlhej cesty |
 |
| Dlhá jednoprúdová cesta vinúca sa popri pobreží |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára