 |
| Tento maják tu už má takmer svoj fotoalbum, no ale nedá sa nefotiť, keď je taký pekný. |
Vrabce dupocú po streche a klovú do nej zobákmi už od skorého rána, každé ráno. Asi opravujú diery a vykonávajú iné robotnícke záležitosti (mohli by prísť poďobať to okno dole, ktoré boli "chlapci" opravovať už dvakrát a stále z neho a do neho veselo zateká a omietka sa trúsi ako za snehovej búrky). Tipujem, že si zas na tom istom mieste, tak ako po minulé roky, robia hniezdo. Džavocú a čipkajú, netreba nám kohúta, zastúpi ho vrabec.
Oteplilo sa na až 10 stupňov. Kliešte rôznych tvarov a veľkostí nenápadne čakajú na dlhých steblách suchej trávy, ako sme vypozorovali. Istejšie sú pláže, na piesku sme ich zatiaľ, vravím zatiaľ, nezaregistrovali. Zato sme tam ako vždy našli podbeľ, nadzigala som si, piesok z nich odfúknem a budú ako nové.
Slnko si pláva po oblohe vo väčších výšinách a to je dobre, presvieti nám dom a prehreje jeho zmrznuté kosti. Viac si ho ale užijeme von, z každej svetovej strany, lebo tuto dnu je to tak akosi čudne rozložené -- na východe stena zdieľaná so susedmi, na západnej strane zacláňa les a dve izby sú orientované na sever. Takže ako zdroj slnečného svitu nám ostáva len juh, čiže najlepšie je proste ísť von, kde veľakrát býva pocitovo teplejšie ako vnútri.
A tak sme sa vybrali napríklad na cesnak, ktorý tu volajú divoký, lebo o medveďoch tu vôbec nechyrovať. S blonďavou sme sa rozhodli zísť z chodníka a spustiť sa dole brehom, a oplatilo sa, našli sme fajné cesnakové zátišie s výhľadom na more.
 |
| Novoobjavené cesnakovisko |
Človek aj počas roka zabudne, ako vyzerá jar a z čoho všetkého sa dá vytešovať. Po zime znovu objavujeme pomaly sa otvárajúce listy na stromoch a prvé kvety a motýle a keď je pekne, ide sa na pláž. Piškótkam stačí slnko a spomenutých 10 stupňov a už si balia plavky do tašky. Pančuchy alebo nohavice im netreba, lebo "Mama, my sme zvyknuté, my sme Scottish!". Nuž dobre no. Ja nie som skotiš, takže si môžem obliecť aj dačo na nohy a prehodiť čosi cez plecia.
 |
| Narcisy sú teraz doslova všade. |
 |
| Vyzeralo to na suchý terén, ale kdeže, vodu sme z čižiem vylievali prúdom. |
Už je to rok, čo máme školu doma a vlastne veľmi často vonku. Aj keď to veľakrát so mnou vyzerá ako s pánom preceptorom, ktorý naháňal urodzených pánov kade-tade, celkovo môžem povedať, že nám to spolu takto ide. Pravidelne sa ich nenápadne aj viac nápadne vypytujem, čo a ako, a monitorujem situáciu, hlavne kvôli inšpirácii a zmenám, ktorými osviežujem náš ročný plán, aj keď veľakrát sa len zveziem na ich kreativite a nápadoch, s ktorými sa ráno doslova zobudia a počas dňa, alebo aj niekoľkých dní či dokonca týždňov, si vymýšľajú okolo tohto motívu aktivity. Ja sa v takýchto prípadoch mením na poskytovateľku čohokoľvek, čo potrebujú, a potom samozrejme na upratovačku toho kreatívneho neporiadku, ktorý ony považujú za "už upratané".
Blonďavá doslova miluje matematiku, hnedovlasá si radšej predstavuje svet bez čísel a keby mala nejakú kúzelnú paličku, tak by ju isto celú odčarovala kdesi do čiernej diery. Snažím sa jej vysvetliť, že to nejde o tie čísla, ktoré za nič nemôžu, ale o jej postoj. Niekedy to funguje, niekedy nie, sme proste na ceste. Ktorá vedie uvidíme kam. Sama som mala s matikou zvláštny vzťah. Prvé ročníky super, potom zmena školy a už to išlo akosi dole vodou. Ale nebolo to tou matematikou samotnou, ale mojím postojom. Proste som sa ju rozhodla ignorovať. Na milosť som ju vzala pred pár rokmi, keď som ju začala vnímať z iných a nie takých tých školských uhlov. A na otázku, či bola človekom vymyslená alebo len objavená, by som odpovedala to druhé. Génius sa zo mňa v tomto poli nestane, ale som rada, že som sa s ňou takto vnútorne zmierila.
Náš vzdelávací štýl by som nazvala organický. Drilovanie a bifľovanie, to používať nechcem a s takými neposednicami by sa to ani nedalo. Vidím, že si vedia zapamätať veci prirodzene a vyhovuje im hravá forma. Nemusia vedieť vedomosti odrecitovať, je podľa mňa lepšie, keď si ich vedia pospájať a prakticky alebo kreatívne použiť.
Čo sa týka slovenčiny, vedia vykúzliť ľúbezné prepisy slov, ako napríklad "ftachik" alebo "očy". Hrubky? No a čo. Skúšame. Hráme sa. Pozorujem, kde a čo im treba na základe takýchto výplodov podsunúť na bližšie preskúmanie a opakovaním v rôznych situáciách (aha, tam je sýkorka s tvrdým "y") sa im to uloží, kde má.
Minule som slávnostne vyhlásila, že si ideme spraviť buchty na pare. Blonďavá zrazu prepla zo skotiš do slovenčiny, čo sa často nestáva, a zadumala sa: -- Buchty, buchty, to bude isto tvrdé y na konci! --
Áno, dieťa moje. Bude to takýmto štýlom ok, verím tomu, a hovorí to napríklad aj táto skala, jedna z viacerých na ostrove. Proste ideš okolo a zazrieš na skale maľované "ok". Už som aj zabudla, ako dlho tam tie "ok-eje" sú a kto ich tam namaľoval. Ale sú ako tá skala pevným utvrdením, že áno, dobre bude.
 |
| Tá vyčnievajúca v strede záberu je tá oukejka. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára