PIŠKÓTKY ZO ŠKÓTSKA

Husi prileteli tiež nezvyčajne skoro, asi im tam v Grónsku bola už zima. A tak to tu džavoce a poletuje a je to zaujímavé pozorovať, nielen tie husi, ako sa vedia vo vzduchu zorganizovať, ale aj také tie maličké operence, ako sa v tých kŕdľoch ladne prelievajú vzduchom. Na prvý pohľad to vyzerá ako riadne chaotický vzdušný tanec, ale pri dlhšom pozorovaní sa dajú vystopovať také akési vzorce a organizovanosť v tom ich lietaní a poletovaní. 

Kŕdle sa prelievajú oblohou a tu na zemi to robí more, môj resetátor. Do mora sa vlievajú rieky a riečky. Taká poriadna rieka môže byť synonymom života. Všetky tie víry, meandre, podmyvy (som si vymyslela slovo), kameňové prekážky... Proste život. 

To isté kopce a hory v mojej Zázrivej (sorry, som si privlastnila, ale len tak pocitovo😊). Dakedy jasné, dakedy urevané, inokedy zasa zahalené. My sme mali šťastie na pekné počasie a tak sme ich uvideli príjemne presvetlené. A preto sme aj mohli pešo zísť z vrchov dolu, do centra dediny, odkiaľ nám išiel večerný bus. Ako za mojich detských čias, keď sme takto behali kupovať chleba a iné poživatiny a vyniesli sme si to ako korisť hore do vrchov.

Vo vrchoch sídli taká tichá múdrosť. Aj v ľuďoch, ktorí tam bývajú. Možno nemajú školy, ale majú zdravý sedliacky rozum, sú pracovití, spätí s prírodou a múdri takým priamočiarym štýlom. 

A tak som si odtiaľ odniesla vetu od miestnej vrchárky, ktorá sa hodí do môjho života a do konceptu, ktorý mi trvalo chvíľu prijať, že teda je jedno, kde som, dôležité je vnútorné nastavenie a že raz môžem byť sem a raz tam a tešiť sa z toho miesta práve v tom momente alebo sa tešiť na zmenu miesta, keď je to už potrebné a potom sa zas s pokojom v duši vrátiť na to druhé miesto:  

Chleba má všade konce dva. 

Či v Zázrivej, či v Škótsku. Teda, ten ich krájaný vatový zlátanec tu nerátam (aj keď aj ten má dva hrubšie „pláty‟, akože konce, alebo začiatky?), myslím taký ten starosvetský klasický dlháň, ktorý aj tu majú, len je taký menej obľúbený. 

Tak či onak, je to všetko buď o mori, rieke alebo chlebe. Niekedy je ten chlieb trochu horúci a treba ho nechať vychladnúť, niekedy je tá rieka búrlivá, ale potom sa zas upokojí, niekedy more pení a vzdúva sa, ale potom zase len vlnkuje...