sobota 27. júna 2020

DLHONOČNÝ JÚN

... nám pred pár dňami začal svoje pomalé skracovanie. Ale ešte stále sa dá pozorovať, ako slnko vlastne vôbec nezapadá a zore sa dajú kukať celú noc. Že kto by bol hore celú noc? Keby sa chcelo, tak by sa dalo, lebo poriadna tma, ktorá by zalepila oči nám ľudkom na aspoň väčšinu noci, nenastáva. A tak si ju vyrábam po starosvetsky, vankúšom na očiach.
Piškótky už po viacnásobnom vysvetľovaní a overovaní pochopili, že takto to tu u nás v lete je. Ak sa teda na chvíľu nevráti zima ako pred pár dňami, keď som pár vecí po búrlivom vetre nenašla na svojom mieste a z oblohy lialo tak ako za starých zimných čias. Poučená som na druhý deň zakryla jeden z recyklačných košov improvizovaným vrchnákom a zaťažila kameňom, lebo ten pôvodný si vietor vypožičal ako frisbee a odletel susedovi cez múr do záhrady, nechytil ho tam a nevrátil k nám, asi ho nudila táto hra. 

Keď je už tak fajne letne (= 21 stupňov), malá blonďavá zahlási, že je príliš teplo a že sa doslova varí a že vonku je príliš jasne na oči. Po adaptovaní systému a zapnutí slovenských génov už ale nefrfle a môže sa ísť von na pláže, do lesov a na skaly. 

Keďže toto je nielen whisky ostrov, ale aj farmársky, trávu a kvety spásajú kravy a ovce a všade sú ploty alebo múry, asi aby nezdrhli slniť sa na pláž, napriek tomu sa to niektorým z nich podarí a niektoré majú také šťastie, že v odľahlých končinách ostrova si behajú len tak navoľno a nevzrušene prežúvajúc nám v aute usadeným kukajú rovno do očí, stojac si veselo v strede cesty.

Týmto všetkým som chcela povedať to, že mi tu doteraz chýbali také poriadne lúky, s viac ako dvomi druhmi kvetov. Až sme sa rozhodli ísť na miesto, kde som naposledy bola pred 10 rokmi, viem, znie to čudne.😀 Nejako sme na to miesto proste pozabudli. 
Je schované za kopčekom, ktorý je blízko majáku, prejde sa cez udržiavanú poloverejnú, polosúkromnú záhradu, dajú sa dole topánky a ide sa po tráve popri normálnej a kvetmi vyparádenej a jednoducho naozajstnej lúke. Staršia hnedovlasá mi vraví: "Mama, tu je lúka!" Áno, dieťa moje, aj mama je šťastná, vidiac ju.😊 A ešte šťastnejšia, keď vidím, že je plná byliniek, tak beriem tašku a cestou na pláž trhám. Na skalách nás vítajú divoké kozy a ich exkrementy, ale ani to nepokazí dojem z fajnej vody, nie teplej, ale fajnej, a z výhľadu na Írsko. 

Takže tak. Aj napriek tomu, že nemám pochodené všetko, považujem sa za celkom ostrovne scestovanú a baví nás skúmať aj minilesy, lebo každý je iný a tiež minipláže, lebo každá ponúka inú vodu, iné mušle a iné kamene. 


Viem o ľuďoch staršej generácie, ktorí roky neboli ani vo vedľajšej dedine. Tu keď sa raz zasedíš, tak odlepiť sa trvá hodnú chvíľu. A pritom, keď sa už človek odhodlá, zistí, že to mohol urobiť skôr, že má z toho dobrý pocit, že netreba ani toľko námahy vynaložiť, ako sa na to predtým vyhováral.

V poslednej dobe mi chodí na um myšlienka, že všetko je blízko. Stačí sa len načiahnuť a zmeniť polohu, názor, videnie a šup, je to tu, hneď pri mne, buď fyzicky alebo ako nápad. Len sa mi treba otočiť, zamyslieť do ticha alebo doslova zdvihnúť zadok.😀


krava na ceste
Krava: "Chceš niečo?"

maják v port ellen
Fotogenický maják:)

Čaute, kozy!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára