nedeľa 10. mája 2020

POTECHA DUŠE

Kedysi, počas mojich prvých rokov tu, som často, a hlavne v zime mávala pocit hroznej stiesnenosti. Keď som hlavou rozoberala, na akom malom a priestorovo aj možnostne obmedzenom mieste to žijem, chytala ma depresia. Potom som pochopila, že to nie je o mieste, ale o mojom nastavení.
A tak som sa preštelovala a zamerala sa na objavovanie mikrosveta tu a zisťovanie toho, čo mi v živote treba a netreba mať a ak to bolo niečo, čo v živote chcem mať, špekulovala som, akým, často netradičným, spôsobom to zohnať a zaistiť. Bola to skúška trpezlivosti na jednej strane, a na strane druhej rozvíjanie kreativity a vystúpenie z "krabicového" myslenia.

A tiež som si uvedomila, že jedno a to isté miesto môže byť a je vždy iné, keď sa naň pozerám poriadne otvorenými očami a aj inými elektrickými kanálmi tela. Obloha je vždy iná. More je vždy iné. Oblaky a západy slnka sú vždy iné. 

Takže vlastne žijem na mieste, ktoré mi ponúka na jednej strane istotu a nemennosť, ale na druhej strane aj vždy meniace sa pohľady, ktoré potešia dušu. A tak sa teším, ja aj moja duša. 😌



Mólo v Port Charlotte, dnes dedine duchov, kde je viac domov na letný prenájom ako domov, v ktorých niekto trvale býva. Tam som prežila moju prvú škótsku zimu v takmer storočnom dome.

rozbúrené more
Rozbúrené, ale krásne.

pláž na ostrove Islay
Obrovská pláž na severnom cípiku ostrova. Išli sme plážou hore, že kadiaľ až dôjdeme, chceli sme ísť až k moru, ktoré bolo veeeeeľmi ďaleko, keď tu zrazu z domu na pobreží vybehne ujko a kričí a kričí čosi. Chvíľu nám trvalo pochopiť, že to kričí na nás a potom ďalšiu chvíľu, čo to kričí. Dal si tú námahu prejsť pomerne dlhý kus zo svojho domu k pobrežiu, aby nám povedal, že sa máme vracať a to čím skôr, lebo ide príliv. Miestna dobromyseľnosť. Takto sa stále starajú o turistov, vždy pripravení pomôcť. 

pláž v škótsku
A ten príliv teda... Úžasné pozorovať. Ako doslova kvapka po kvapke tvorí prúdiky, ktoré vyzerajú nevinne, a zrazu, o 5 minút, je z nich riadny prúd a voda po členky a takto si ide nenápadne a potichu vyššie a vyššie. Ozaj má silu táto voda.





2 komentáre:

  1. To je jedno krásne miesto. Ako z romantických filmov. Komunita a susedska pomoc to je úžasné. Viem si to predstaviť ako miesto na dovolenku alebo na tvorenie. No neviem či ja ako suchozemstan by som to zvladla na dlhšie ako na rok. Asi v zime by ma tiež chytala depka. Ale ako vravíš je to na nastavení mysli. Domov je tam, kde je tvoje srdce.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásne, áno. Teda v lete určite, v zime je to už trošku iné, ale dá sa zvyknúť. Alebo utiecť na celú zimu preč :D
    Vlastne až teraz oceňujem tú komunitu, tiež mi trvalo zvyknúť si, že všetci všetko vedia a vidia. Ale tú snahu pomôcť som pozitívne vnímala od začiatku.
    Na tvorenie je tento ostrov ako stvorený, sedieť si tak na útese a kukať na more, krása... :)

    OdpovedaťOdstrániť