Aj novoročný. Páči sa mi to dvojité dvadsiatkové číslo, peknô je, ako by povedala moja starká, ktorá bude mať čoskoro 93 rokov. Pamätám si len trochu, ako sa za starých čias slávili Vianoce v dedine, kde bývala, teda za mojich detských čias, o takých tých úplne starých netuším. Vybavuje sa mi živý stromček len tak "piznutý" z hory, na ňom jabĺčka a salónky. Milý minimalizmus, iba toho snehu bolo veľa.
A potom pred- alebo trojkráľová "koľada". Tu u nás na ostrove ani sneh, ani jabĺčka na reálnom stromčeku a o minimalizmus som sa snažila a aj mi to celkom pekne išlo až do týchto Vianoc, keď deti zas dostali od každej pratetky a susedy a bývalej susedy kopy vecí. Našťastie ma asi niekto telepaticky zachytil pindať na plast, lebo toho nebolo skoro vôbec, zato 5 ľudia mali nápad kúpiť každej po pyžame.😅 Ale slovo koľada, teda jeho verzie, som tieto Vianoce použila a naučila sa zas niečo nové, a teda Linksmų Kalėdų po litovsky a Vesela Koleda po bulharsky.
Ale inak to bolo merry a happy a tak ďalej, čo v preklade znamená Vianoce = party a chlast. Či párty či ako sa to prepisuje. Slovo večierok sa mi nepáči, tak radšej použijem slovo oslava. Xmas proste nie sú až takým rodinným sviatkom, je to skôr ako Silvester s darčekmi. Nech sú, aké chcú, my sme si ich spravili také, aké sme chceli my. S novými tradíciami.
Prvou bol už na začiatku decembra Mikuláš bez čerta. Nemám rada strašenie detí, a tak ho vždy buď vynecháme alebo im ukážem len takého, čo je akože "crazy" a len tak šaškuje.
Gumáky sme dali dnu na parapetu, aj keď deti sa pýtali, ako to teda ten Miki dá dnu tie sladkosti, keď nie sú von. Tu sa na podobné otázky o Santovi používa odpoveď "zázračný kľúč", ktorý odomyká všetky dvere a tak sa Pán S. dostane dnu aj tam, kde nie sú komíny, a tak som neoriginálne použila túto výhovorku, veď inak by sme ich hľadali na dvoch poliach a aj tak by sme ich nenašli, tak ako napr. moju tašku na opraté oblečenie, ktorú som zabudla von aj s vecami v nej a teda tie veci som našla v záhrade, možno aj všetky, neviem, ale po taške ani stopy, a to sme zahájili dve pátracie akcie s nádejou ju nájsť, veď bola krásne oranžová a teda ľahko viditeľná. Isto ju má niekto na druhej strane ostrove, no, nech im poslúži teda. Finders keepers sa tu hovorí, teda čo nájdeš, tak je tvoje. Ďalšou oranžovou vecou, tento vietor má túto farbu nejako rád, bola dcérina bunda, ktorú tiež oddrapilo zo šnúry a našla sa na poli, našťastie nie príliš ďaleko od domu, lebo inak by asi skončila v jazere tuto za nami ako výstelka hniezda pre labute.
A zdobiť sme začali už na Mikuláša. Z dvoch dôvodov, nech sa predĺži pocit Vianoc a preto, aby som si to pekne rozložila a neuštvala sa v deň pred, kedy by som mala akože robiť všetko, no nie, ďakujem.
A hlavne, pre mňa je hlavným sviatkom zimný slnovrat, kedy si zosumarizujem minulý rok a popremýšľam nad + popreciťujem si ten nový. To ostatné, čo príde potom, je už len také to svetské, jedlo a darčeky. Ale veď nech aj to je, prečo nie.
Na Štedrý večer sme, ako sa to už u nás stáva tradíciou, boli v lese dať zvieratkám mrkvu a repu, to je tiež dobrá výhovorka, aby sme deti dostali z domu a mohol prísť Ježiško.
Na Štedrý večer sme, ako sa to už u nás stáva tradíciou, boli v lese dať zvieratkám mrkvu a repu, to je tiež dobrá výhovorka, aby sme deti dostali z domu a mohol prísť Ježiško.
A aj prišiel, tak radosť bola preveliká. A ja som sa pri tej príležitosti a s pribúdajúcimi rokmi mojich piškótiek zamyslela, čo im povedať, keď prídu na to, že nik tam tie podarúnky nezhmotnil a ani cez okno a so zázračným kľúčom nedoniesol. Ako to budú vnímať? To ste nás akože doteraz klamali, milí rodičia?! Hm. Ten deň, keď to zistia, nastane niečo ako koniec detstva? Hm č. 2. Po pár dňoch som si v hlave sformulovala pre mňa uspokojivú odpoveď. A teda im poviem asi niečo v tom zmysle, že áno, Santa aj Ježiš naozaj boli, a toto všetko je proste na pripomenutie toho, akí boli a čo robili, na ich pamiatku, nato, aby sme si hlavne my dospelí každý rok pripomínali, že je svet, ktorý už nevidíme a veľa detí áno, že chceme, aby deti neprestali veriť v "magično" a my "starí" to takto pomáhame udržiavať. Moje sú odo mňa zvyknuté už na hocičo, takže dúfam, že aj toto mi poberú. Učím ich veci inak, ako som bola učená ja, a ako nás to učí spoločnosť, teda v mojom prípade sa o to iba snaží, lebo ja jej to nežerem. A napodiv, teda, alebo možno ani nie, lebo toto je magická krajina, mám tu spojenca. Miestny ujko, ktorý mi raz s vážnou tvárou vravel, že videl víly a aj mi ukázal les, v ktorom to bolo. Neviem, akú reakciu odo mňa čakal, ale ja mu na to, že mne takéto veci môže hovoriť, lebo sme na tej istej vlne, víly, anjeli, všetko a áno, verím mu.
A deti akurát dnes zakúsili tiež niečo nové, čo sa týka školy, a to veterné prázdniny. Hlásia vietor do 70 míľ za hodinu, to je už taký, že keď sedím na záchode, tak cítim, ako sa hýbe, alebo keď si hlavu o stenu opriem, cítim odpor.
Takže okrem lodí nejdú ani busy, teda jeden išiel ráno, ten školský, ale šofér ma varoval, že toto je jediný bus dnes, a ja nevediac, či deti vziať späť domov, či ich nechať a vybaviť odvoz zo školy, veď minulú noc som spala prerušovane asi 4 a pol hodiny a takéto myšlienkové rozhodovacie úkony a hypnoticko-napätý pohľad šoféra boli na mňa toto ráno proste príliš, tak som len mávla rukou, že hej, idú do školy a dajako sa aj dostanú naspäť, ale teda keďže muž robí dlhý deň a ja som len na tie dnes-neidúce-busy odkázaná, budú tam len dve hodiny, to budú rady.😁 Lebo dnes ráno sme to mali na mále a nie a nie ich zobudiť. Síce som mala v pláne ísť si aj v tomto nečase do obchodu a zažiť to na vlastnej koži, ale v takomto prípade treba zaujať flexibilný postoj a budeme zalezené doma.
Ešte budem musieť vybehnúť von kuknúť, či predsa len dačo nebude musieť byť zobraté dnu alebo zaistené kameňom, tak ako napríklad náš recyklačný kôš, ktorý majú práve dnes prísť vysypať, asi budem musieť striehnuť za oknom a hneď ich ísť všetky zachrániť, lebo inak preletia cez polia a už sa mi nechce pátrať po odfúknutých veciach kade-tade po zakakaných poliach.
No nič, idem toto rýchlo publikovať, lebo elektrické šnúry si nebezpečne plachtia vzduchom, stále ešte držia, len nevedno dokedy, a treba sviečky a baterky nachystať, ak by čosi-kdesi...
Tie štipce by tam mali ostať na tej šnúre, ale či tá šnúra na tom železnom onom a či to železné oné, stĺpik (?) tam ostane, tak to uvidíme zajtra😁
P.S.: Aktualizácia na záver, dúfala som, že koše vysypávať nebudú, ale jasné, že boli a nechali ich rovno pri ceste, kde ohrozovali premávku a tak som sa obliekla do kostýmu superhrdinky, či nie, iba bunda moja to bola, že ich idem chytiť, ale chytil ma iba náraz a normálne ma odsunulo späť. Našťastie sú tu vedľa akurát robotníci, ktorí -- tiež našťastie -- prerábajú susedovi čosi dnu a nie von, a tak mi pribehli na pomoc, ja som sa vrátila teda k domu, keď mi vietor naznačil, že mám pribrať, a tak som si dala kamene do bundy a vtedy ma už tento živel pustil, a spoločne mužsko-žensky sme tie koše skrotili a dali na miesto.
Takže okrem lodí nejdú ani busy, teda jeden išiel ráno, ten školský, ale šofér ma varoval, že toto je jediný bus dnes, a ja nevediac, či deti vziať späť domov, či ich nechať a vybaviť odvoz zo školy, veď minulú noc som spala prerušovane asi 4 a pol hodiny a takéto myšlienkové rozhodovacie úkony a hypnoticko-napätý pohľad šoféra boli na mňa toto ráno proste príliš, tak som len mávla rukou, že hej, idú do školy a dajako sa aj dostanú naspäť, ale teda keďže muž robí dlhý deň a ja som len na tie dnes-neidúce-busy odkázaná, budú tam len dve hodiny, to budú rady.😁 Lebo dnes ráno sme to mali na mále a nie a nie ich zobudiť. Síce som mala v pláne ísť si aj v tomto nečase do obchodu a zažiť to na vlastnej koži, ale v takomto prípade treba zaujať flexibilný postoj a budeme zalezené doma.
Ešte budem musieť vybehnúť von kuknúť, či predsa len dačo nebude musieť byť zobraté dnu alebo zaistené kameňom, tak ako napríklad náš recyklačný kôš, ktorý majú práve dnes prísť vysypať, asi budem musieť striehnuť za oknom a hneď ich ísť všetky zachrániť, lebo inak preletia cez polia a už sa mi nechce pátrať po odfúknutých veciach kade-tade po zakakaných poliach.
No nič, idem toto rýchlo publikovať, lebo elektrické šnúry si nebezpečne plachtia vzduchom, stále ešte držia, len nevedno dokedy, a treba sviečky a baterky nachystať, ak by čosi-kdesi...
P.S.: Aktualizácia na záver, dúfala som, že koše vysypávať nebudú, ale jasné, že boli a nechali ich rovno pri ceste, kde ohrozovali premávku a tak som sa obliekla do kostýmu superhrdinky, či nie, iba bunda moja to bola, že ich idem chytiť, ale chytil ma iba náraz a normálne ma odsunulo späť. Našťastie sú tu vedľa akurát robotníci, ktorí -- tiež našťastie -- prerábajú susedovi čosi dnu a nie von, a tak mi pribehli na pomoc, ja som sa vrátila teda k domu, keď mi vietor naznačil, že mám pribrať, a tak som si dala kamene do bundy a vtedy ma už tento živel pustil, a spoločne mužsko-žensky sme tie koše skrotili a dali na miesto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára