No neviem, neviem, či by toto Bér Grils prežil. Každopádne, pre mňa je toto zatiaľ najväčšia hra o prežitie. Hovorím zatiaľ, tu nikdy nevieš, čo ti škótsky vietor priveje. Momentálne sa teda hráme s úradmi a mojimi nervami takú hru, že ako dlho vydržíme žiť v karavane. Znie to romanticky, dobrodružne, áno, áno, až na to, že to vôbec tak nie je.
Psychicky zrútená som bola už hádam zo dva razy. Ale vždy sa akosi pozviecham a idem s ešte väčšou energiou ďalej. Teraz som vo fáze energickej. Zajtra to môže byť zas inak a zrútim sa do tretice.
Psychicky zrútená som bola už hádam zo dva razy. Ale vždy sa akosi pozviecham a idem s ešte väčšou energiou ďalej. Teraz som vo fáze energickej. Zajtra to môže byť zas inak a zrútim sa do tretice.
Ako sme sa nechcene ocitli v dome na kolesách? Úrady hovoria, že našou vinou. Vraj sme sa dobrovoľne stali bezdomovcami, v snahe si uchmatnúť lepší dom. Ehm... Nuž, za mladých čias som bývala celkom dobrodružná, ale teraz, s dvomi deťmi? Nie, nie, ja chcem mať svoj dom a záhradku s rašiacou mrkvou a kapucínkou väčšou, a nie karavan ako hlavné sídlo.
Lenže ako to už u mňa býva, na niečo treba aj čakať. Tak čakáme. Na ten dom s tou môže-byť-aj-mini záhradkou. V karavane, ktorý už zažil svoje najlepšie roky pred xx rokmi.
Lenže ako to už u mňa býva, na niečo treba aj čakať. Tak čakáme. Na ten dom s tou môže-byť-aj-mini záhradkou. V karavane, ktorý už zažil svoje najlepšie roky pred xx rokmi.
Ale prisnila sa mi dúha. Takže nakoniec dobre bude. A udeje sa to v správnom čase.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára