piatok 21. februára 2020

SNEŽIENKY A INÉ ZLÉ-ZLÉ KVETY

To je už skoro koniec februára? A to sa kedy stalo? Už viem. To určite tie vetry tu u nás tie mne-pocitovo-chýbajúce dni odfúkli. 
Jedna víchrica strieda druhú, menia sa len ich mená. Toto je už tretia, ktorá dala nám, ľudským tvorom, najavo, že pánom na tejto planéte nie sme len my, ako si to radi myslíme. Zafúkam tak, že sa ani lodiam, ani lietadlám nebude dať ísť a si nahratý, človiečik.😁

Zima je taká, akú asi nik nečakal. Bolo veľa ôs a lienok minulé leto, tak som tušila, že to bude celkom zaujímavé a chladné v zime. Už nás to tu tak nerozmaznáva ako minulé roky, keď mrzlo tak dva dni cez zimu. Mali sme aj sneh, aj krúpy, tie skoro každý deň, niekedy v pravidelných cca 15 minútových intervaloch, aj ľad, aj dážď (toho najviac samozrejme), aj búrku s bleskami, aj vysoké vlny a všetko-otriasajúci vietor a zo svetských záležitostí aj výpadky prúdu. Niekde dlhšie, niekde kratšie. My tu v strednej vieske sme boli tí šťastnejší tentokrát, vo východnej časti ostrova to boli hodiny a hodiny bez elektriny. Ako vravím, živel si príde a hodí nás do pokory, chtiac-nechtiac.

Kedysi ma toto všetko zimné tak trochu aj desilo, teraz mi to príde magické. A keď sme zavreté dnu a vonku to řádí, neviem, možno som čudná, ale vyvoláva to vo mne taký pocit "tepla pri krbe"  útulnosti a relaxu, kozub síce žiadny nemáme a to naše kúrenie je také, aké je, ale nevadí. Ten pocit je aj tak vnútri, nemusí sa spoliehať na reálny krb.😊

Napriek všetkej tejto zime je príroda asi tak mesiac popredu. Už pred pár týždňami sme videli vykvitnuté narcisy, v záhrade a asi nielen tam si už veselo raší medvedí cesnak... A ako každý rok sa tuto u nás hneď vedľa v lese otvoria snežienky a svojou snehovobielou farbou zakontrastujú tomu nebeskému šeru. Vyzerajú tak nevinne a milo. Ale tu majú ešte aj iný význam. Natrhať si ich môžeš, ale dnu do domu doniesť nie. Lebo vraj v tom dome potom niekto zomrie. Načo moja známa, ktorá tu býva už dlho, ale nie je odtiaľto, skonštatovala: "Hm, zaujímavé, zbieram ich každý rok a ešte som tu." (a vo veku 68 rokov).
Do vázy alebo kytice sa nemôžu dávať biele a červené kvety, lebo to znamená hádku.
Pávie perá v dome tiež. 
V októbri sa už černice nemôžu zbierať. Že také už obsahujú diabla či čo.
Načo zas vyššie spomenutá známa typickým škótskym humorom a štýlom zahlásila: "Ak sa ten diabol dostane dnu do tela, tak vyjde určite aj von tou druhou stranou."😁
Víly ťa vraj môžu prekliať a urieknuť. 
Keď ich uvidím, opýtam sa a zaktualizujem.

Mladšia generácia už asi takéto povery v hlavách nenosí, ale v tej staršej generácii stále žijú. Je to dajme tomu súčasť folklóru. Čo sa niekomu zdá čudné, je pre niekoho normálne.
Ako napríklad, a prejdem od smrti k narodeniu, dávanie mien bábätkám až pár dní po narodení. Zdalo sa mi to najskôr čudné, a keďže staršia hnedovlasá sa narodila na Slovensku, v jej prípade som išla podľa slovenských tradícií. Ale čudné sa mi zdalo to, že som na matrike musela nahlásiť vybrané mená pre obe pohlavia, aj keď som už 100-percentne vedela, že to je dievča. No nič, treba kolónky vypísať a vyčiarknuť. Podľa britskej tradície dostala aj stredné meno a to po starkej zo škótskej strany.

Mladšia blonďavá sa narodila tu. Tu-tu na ostrove, a tento fakt zohral kľúčovú úlohu pri výbere jej mena. Mali sme vybraté staroškandinávske meno Freya. Lenže pár týždňov pred jej narodením sa urodilo akosi veľa Freyí, tak sme boli tak akosi na vážkach. A keď sa narodila, tak vôbec nevyzerala ako Freya. Proste to meno sa jej vôbec nehodilo. Vtedy som pochopila túto ich menovú politiku. Vyberá sa meno, až keď sa na to dieťa rodičia pozrú. Už to malo pre mňa logiku.

Pár dní sme teda váhali, pre midwives bola na tú chvíľu baby Masiarova a potom sme si povedali, že ideme urobiť takú haluz a zaangažujeme do toho magické číslo tri. Daddy má meno ako ostrov, narodila sa na ostrove, a tak bude mať ženskú verziu názvu ostrova. Stredné meno dostala po starkej zo slovenskej strany. Mne to musí ladiť zvukovo, toto prvé aj stredné meno, a keď som si to spojila, bola som s úrovňou ladivosti spokojná a tak sme jej ho dali zapísať. Hádam 10 dní po narodení.

Ďalšou tradíciou spojenou s takouto milou udalosťou je dávanie nejakých tých drobákov do kočíka/nosiča dieťaťa, teda, niekedy je to asi bezpečnejšie dať to priamo rodičom. Už aj ja mám za sebou takýto rituál, keďže do škótskej strany rodiny pribudlo malé bábätko, nová sesternica (girl poweeeer).

Za chvíľu bude všetko onarcisované a ozvončekované. Neviem, či aj tieto kvety schytali nejaké nálepky zla, asi to ani nechcem vedieť. Pre mňa sú kvety proste kvety a snežienky špeciálne nositeľkami jari a svetlom na konci dlhej tmavej škótskej zimy. Ale miestni ma upozornili, že sa ešte predčasne tešiť nemám, lebo marec. Áno, marec, ktorý by už mohol a mal byť jarný, tu môže byť taký zimný ako december. Rada na to zabudnem, hlavne preto, lebo máme naplánovaný pôvodne neplánovaný týždenný pobyt na Slovensku. Ak sa mi tam podarí stretnúť sa so staršou generáciou z napr. Zázrivej, povyzvedám, ktoré kvety za čo môžu a potom to pôjdem tým vílam tu vykričať, nech si už dajú pohov s tým preklínaním.😁


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára