piatok 3. mája 2019

SOĽNÉ KABÁTY, ŠTRNGAJÚCE MINCIČKY A VYLEŠTENÉ ŠKÓTSKO 2


Máj, whisky čas. Či lásky, či ako to má byť. Tu je to čas lásky k whisky. Aj ja mám akúsi v polici, ale nič pre fajnšmekrov. Okrem toho, sú v nej naložené rôzne byliny, takže chuť je už kdesi inde. O tri týždne začne, zase, whisky festival (to už tak rýchlo ten rok prešiel?) Slnko už vykukáva, aj opiecť ma stihlo, vždy len tie isté miesta síce, ale poteší aj tak. Zima bola sivá, tak konečne je tam hore modro.
A čo všetko sa už dá žuť vonku, to je tiež príjemné.
-- Mamááá, my sme hladné!--
-- Keďže ste už všetko a za 5 minút zjedli, choďte si odtrhnúť brezový list alebo fialku a jedzte. --
Proste idyla.
Len ten vietor nepopúšťa. Stihol mi za 4 roky už tretí otočný vešiak rozdrtiť, dvakrát som si ho opravila, ale na tretíkrát mi ten vietor už ukázal, že on je tu pán a nie nejaký železný strašiak s tromi ramenami. 

vetrom zlomený vešiak na prádlo, v pozadí smetné koše


Modrá obloha a vietor boli aj v Edinburghu, do ktorého sme sa vybrali v posledný deň pred odchodom domov. Konečne to bolo po takmer 8 rokoch od mojej poslednej návštevy aj mesto a nielen letisko. Muž sa tváril čudne, je to ťažké s týmito ostrovanmi a západniarmi. West is best, to je jeho heslo, a že Edin je proste snobský a nie je to to pravé Škótsko, tým je samozrejme Glasgow. Áno, súhlasím. Edin je pre turistov. Čistý, historický, vyleštený, svetlý, aby robil dobrý dojem. Temný a tmavý Glasgow sa nehrá na nič, čo je síce super, ale dakedy by tam mohli tie smeti z ulíc upratať a aj viac zelene keby sa kdesi dalo vopchať... A už bolo treba zmenu, teda mne. A deti tiež radi uvidia niečo iné. Dve hodiny sme strávili v múzeu, kde sme stihli pokukať všetko možné, od rôznych kultúr cez vynálezy až po desivé zvery z hlbín mora. A potom sme sa vykvasili na trávnik pod hradom a len tak sedeli. 
Sedieť a čumieť... Je na čo...

veľké biele historické šaty
Toto boli isto šaty len na sedenie a vyzeranie impozantne. Teda aspoň dúfam.
deti hrajúce na veľkých trúbkach
Deti mali čo chytať a mohli byť hlučné do sýtosti na týchto trúbach.
železná socha Budhu v Edinburgu
Momentálne najobľúbenejší muž hnedovlasej. Jej fascinácia východnými kultúrami rastie každým dňom.

veľkrab japonský v múzeu v Edinburgu
To najlepšie na záver. Toto naozaj existuje. Mám rada prírodu, ale brrr.
East, west home's best. Tak vravia. Pre niekoho je domom celá planéta, pre niekoho vieska vo vrchoch, pre niekoho len tie 4 steny. Niekto si domov nosí v srdci, niekto ho hľadá len mimo seba. Každý je iný a inde. Tak ako Glasgow a Edinburgh.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára