Život v Škótsku

Ako len progresujeme, ako ej-áj napreduje. Ehm, oukej, no. A kedy my ľudia budeme napredovať, vyvíjať sa a pritom zachovávať to ľudské? To je otázka.

Pri ceste do Stredozeme, ba nie, „iba‟ Jura to bola, aj keď... Jura je taká moja súkromná Stredozem. Je tam Bag End, aj Mirkwood/Greenwood, Rivendell, Erebor i ostatné zákutia a osídlenia. A je to aj geograficky stredná zem, medzi 2 až 3 zemami uložená, podľa uhla pohľadu. Takže ešte raz, pri ceste na stredozemnú Juru nás tam namiesto tradičnej, už skoro 30-ročnej kompy, čakala „zaparkovaná‟ nejaká iná, vyzerala modernejšie a nie tak ošarpano ako tá naša „starká‟. Reku, oprobujeme. No a neveľmi sa nám to páčilo. „Východ‟ len jeden, neotáča sa, autá sa musia nalodiť cúvaním, a my pešonožci sa tam niekde dozadu pretlačiť a prestáť. Ale keďže to je len čoby kameňom dohodil, vydržať sa dalo. Ale aj tak sme sa potešili správe, že stará lodička naša je späť. Bola len na prehliadke a v ten čas ju zastúpila táto na prvý pohľad krajšia, tuto vedľa z Írska.

V tej starej je na oplieskanej stene kresbička nejakého chlapca, ktorý pred tými skoro 30 rokmi nakreslil asi svoju víziu, ako tá loď vyzerá teraz a aká tu bude premávať v roku 2025 -- s aerodynamickým sci-fi dizajnom. Nuž, nestalo sa akosi. Asi nie sú peniaze, ako vždy. Kto by na zastrčený vidiek prispieval, keď podľa myslia-si-že-rovnejších treba slnko sprejovať. Neviem, no. Toto má byť ten progres?

A progres číslo 2: online útok na sieť obchodov, ktorá má aj tu svojho zástupcu. Tým pádom prázdne police, nedodávky tovaru a ľudia hľadajúci alternatívne riešenia -- napríklad kupovanie ovocia a zeleniny u mäsiara.

Takže tak. Milé moderné, nové, pokrokové, ja sa kvôli tebe v zemi hrabať neprestanem. Sadiť si budem, zbierať si budem a budem to staré a dobré zachovávať, čo mi budú sily stačiť.