Alebo pár cestovateľských drobnoradostí...
Človek tu síce žije v obmedzenom revíri, ale nacestuje sa dosť, či už hore-dole po ostrove alebo aj zo západu na východ, kde sa za siedmimi horami a siedmimi moriami ukrýva kráľovstvo Glasgowské.
Ták, už prišla zimojeseň či jeseňozima. Prší a fučí si to tu veselo. Je noc. Suseda sa práve v tej sodome i gomore, tme, fúkanici a pršanici snaží privolať zatúlaného kocúra. Ktosi zaklope. Teraz?? Otvorím a predo mnou stojí najväčší a najvyšší chlap, akého som kedy naživo videla, miestny obor.
Ja veru plávať neviem. Alebo je to len dáka moja ďalšia fóbia, lebo v detstve som absolvovala 2 plavecké kurzy. Úspešne. Potom musel niekde nastať nejaký „zásek‟ a odvtedy to išlo so mnou dolu vodou, presnejšie, s mojou spodnou časťou tela.
Keď sme tu prvýkrát s kamarátkou prišli pred xx rokmi, v kufroch sme mali všetko okrem oblečenia, že „veď to si kúpime tam‟. Neudialo sa, lebo obchod s trochou oblečenia tu síce bol, ale len taký provizórny, kadejaké veľkosti a štýly.