Keď sme tu prvýkrát s kamarátkou prišli pred xx rokmi, v kufroch sme mali všetko okrem oblečenia, že „veď to si kúpime tam‟. Neudialo sa, lebo obchod s trochou oblečenia tu síce bol, ale len taký provizórny, kadejaké veľkosti a štýly.
No neviem, neviem, či by toto Bér Grils prežil. Každopádne, pre mňa je toto zatiaľ najväčšia hra o prežitie. Hovorím zatiaľ, tu nikdy nevieš, čo ti škótsky vietor priveje. Momentálne sa teda hráme s úradmi a mojimi nervami takú hru, že ako dlho vydržíme žiť v karavane. Znie to romanticky, dobrodružne, áno, áno, až na to, že to vôbec tak nie je.