Víla, morská víla a pes. Tak sme sa tohtoročne nahodili. Nie, žiadne krvavé oné, žiadni šašovia, ani naša tekvica necerila zuby, len sa usmievala. Možno nudné, ale povedala som si, že sa viac kuknem na to, ako sa to robilo kedysi a nie ako sa to "slávi" teraz. Zo zistení mi vyplynulo ako najhlavnejšie to, že je to ďalší prípad toho, ako sa niečo doslova ukradne a prekrúti tak, aby to slúžilo niečomu inému.
Takže sme si zapálili sviečky, namiesto zabijáckych šašov a iných psychopatín sme si kukli dačo o anjeloch a pospomínali na tých, ktorí už nie sú na Zemi. Stále nudné? Pre mňa skôr iné. Nie, nepríde mi vtipné zamazať deti umelou krvou, proste si z tohto dňa vyberiem len to, čo sa mi páči a prispôsobím po svojom. Ako aj Vianoce. Večer 24. 12. je určite magickejší ako pyžamové ráno 25. 12. a preto je u nás ťažiskom Vianoc práve Štedrý večer.
A hlavne, zameriavam sa na to, na čo chcem. Ilustrácia mojej filozofie:
Čoho je na fotke viac? "Temna". Ok, je tam, netvárim sa, že je tam slnečný Karibik. Ale čo viac pritiahne moje oči a spôsobí, že to ostatné okolo si prestanem všímať a okále mám fixované len na to jedno miesto? Áno, ten úzky pásik svetla na hladine, ktorý naživo vyzeral ako kdesi z kozmu, strieborno-superbiely, že sme chvíľu nevedeli rozoznať, či je to nejaká kovová loď alebo "len" svetlo.
Bolo to teda nakoniec nie "len" svetlo. Bolo to silné malé svetlo, ktoré malo väčší účinok ako to okolo neho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára