Tie vetry akosi nechcú prestať. Už nám stihli ošklbať kvety zo stromov, ale stromy sa nevzdali. Jabloň kvitne už tretíkrát a slivka sa tiež inšpirovala a vyhnala v druhej várke zopár nových kvetov.
Vrchnák na kôš som včera zaistila riadnym šutrom, lebo by mi ho zas musel sused podávať cez múr. Je to taký vrchnák z úplne niečoho iného, lebo ten kôš mal kedysi svoj vlastný aj farebne ladiaci, ale potom oplešatel a ostal len tak. Teda to sa stalo ešte predtým, ako sme sa tu nasťahovali, tak to len tak odhadujem jeho históriu. Dodali nám nový recy-kôš, ten holohlavý chceli dať do domova starých košov asi, ale som ich zabrzdila a povedala, že si ho nechám. Mala som v pláne ho využiť v záhrade, ale hneď ako hodíš starú mrkvu do kompostu, je v nej zahryznutý veselo-si-chrumkajúci potkan, tak som mu chcela vymyslieť inú funkciu, medzitým doňho veselo pršalo, až sa z neho stalo rodisko komárov.
Konečne s ním niečo urobiť ma v dobrom prinútil neodvoz recy-vecí, teda odvážali sa aj tie, ale rovno na skládku. Nemám ilúzie o tom, ako sa všetok ten plast a papier a kov recykluje, pochybujem, že tento proces dosahuje vôbec dvojciferné čísla, ale keď bol už ten kôš plný, z princípu som si skládku urobila v skrini s tým, že raz to pôjde do toho správneho koša. Našiel sa aj ochotný muž od fachu, že mi tie koše oba odtiahne k ceste, lebo že som ich tam asi zabudla dať, čo bol prípad len toho všeobecného, ten akože eko- bol proste plný a čakal na správny čas. Vysvetlila som mu, tomu pánovi, nie košu, že som "eco-crazy" a teda ponechám ho takto. Ani sa netváril, že mi šibe, milé od neho.😊
Keď sa skládka v dome už naplnila, odplnila som ten starý kôš a hneď sa našlo miesto. A po tomto úkone sa odvoz znovu spojazdnil, pekne synchronisticky načasované.
Moja eko-misia pokračovala aj na pláži, kde ma takmer vždy čakala plastová taška, ktorú bolo treba len naplniť. Niekedy bolo treba tašky dve, niekedy by sa zišli aj tri, ale mám len dve ruky, k tomu dve deti, rupsak, a hodinová cesta do centrálnej viesky, tak som nemohla zachrániť všetko a všetkých. Bolo ale príjemné vidieť, že toho odpadu je týždeň po týždni menej a menej a že v tom nie som sama. Na druhej strane ostrova má svoj revír mne neznámy pán, ktorého tam často vidím s veľkým vrecom a takým tým zberákom, čo sa netreba zohýňať pri tom. Ja takého nástroje nemám, zatiaľ, ale dá sa to aj bez nich. Keď sa chce.
Posledná stať mojej ekologickej rozpravy sa bude týkať flóry. Tuto blízko pri nás je cestička s drevenou bránkou a múrom, v lete lemovaná margarétkami. Pri cestičke pole. Tento rok je na ňom opäť jačmeň, ktorý pôjde na whisky. A ako minulý rok, keď namiesto postriekania celého chodníka "zabijakom "buriny"", úvodzovky v úvodzovkách, lebo tu sa za burinu považuje napr. aj bylinka ako púpava, tú cestičku proste normálne pokosili, tento rok sa rozhodli pre skvelý ťah z predminulého roka to všetko vystriekať aj napriek tomu, že hneď vedľa rastie niečo, čo niekto bude raz piť. Aj napriek tomu, že na tých margarétkach bolo veľa lienok. Krásne to vyzerá teraz. Vysušená, mŕtva tráva. Veď čo sa budeme, nie?
Ale na budúci rok mám už plán. A niekto ostane prekvapený, hehe. Dúfam, že to tentokrát nebudem ja a nepríjemne, že ma nepredbehnú. Aj do kalendára si napíšem, nech som tam prvá.😁
A blízko tejto cestičky je les, v ktorom je tiež cestička, ale kamienková a všade plno machu, tu nik nič nestrieka. Iba vyhadzuje. A najnovšie aj kvety a sadenice. Budem sa tváriť, že neviem, ktorá suseda to robí, proste s niektorými kvetmi už v záhrade asi nerátala, tak skončili slabo zakamuflované v priekope. Mojim očiam však neušli a našli domov v našej záhrade. Za záchranu sa mi odvďačili krásnymi kvetmi, ktorých výrazná ružová farba zaujímavo kontrastuje s tými všetkými zemiakmi a hrachmi a jahodami.
Tak veru. Niekedy stačí málo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára