nedeľa 8. decembra 2019

DOBROKNIHY

Ďakujeme vám, oblační škriatkovia, že ste pozdržali dažde a vetry a vyčarili nám tu dole jeseň, aká má byť a aká tu nebýva. Slnečno, pokojne, že sa ani lístok nepohne, mrazivo, čo ale ľudí neodradí od nosenia tričiek alebo šortiek, a toto všetko vianočne a zimne naladí deti, ktoré sa môžu hrať s ľadom, až majú vyštípané prsty.
Áno. Tento mrazivý vzduch to tu všetko pekne zvianočnieva. Lebo inak, keď udrie víchrica a nekonečné dažde, vianočne to nevyzerá, iba zablatene.
Akurát  minulý víkend sme boli kuknúť na vianočných trhoch a vraj mal prísť aj "on", bradatý muž. Aj sme ho zazreli, kýval nám z nie saní, ale z vlečky traktora, akurát, keď sme sa boli hojdačkovať. Ten traktor mu viac pristal, lebo tu je to všetko o traktoroch a farmách. A sneh raz za dva roky na dva dni, takže tie sane by niekto musel tlačiť a asi by to dosť škrípalo po tom asfalte, ani nehovorím o dierach v cestách, to by ostal kdesi trčať, kým ho niekto z tej diery vyloví, lebo sú ozaj dosť hlboké.

Obchody a ulice sú už vyzdobené a naladené, a aj ľudia začali s výzdobou, a prečo nie. Aspoň sa ten pocit tak akosi predĺži a spríjemní zimu.
K nám prišiel najskôr Miki --  Mikuláš, potom hádam príde aj Ježiško a nakoniec aj Santa. Listy sú už napísané, a zatiaľ len v mojej hlave skresané, lebo nové pravidlo, že Ježiško jeden a Santa jeden darček niekto akosi prepočul. 😅

A keďže tu sa dá kúpiť len čosi, istí to net a online nakupovanie. Tento rok som to ale vymyslela tak, že balíčky dôjdu na adresu ochotnej kamarátky, lebo u nás majú obe piškótky zvyk doslova rozdriapať balík ešte skôr, ako sa k nemu dostanem ja. A nevedela som, akú výhovorku na "prečo to nemôžu otvoriť, keď doteraz mohli" by som použila, tak som radšej presmerovala adresu.

Ďalším znakom, že sa už blíži vianočné finále, je škola. Furt čosi, nejaká aktivita, nacvičovanie predstavenia, výlet, a školička v tomto čase potrebuje pomoc rodičov. Dobrovoľnú a bez nároku na honorár. Páči sa mi to a teda zapájam sa, keď môžem. Najskôr som takto deti (ne)dobrovoľne ťahala do miestnej komunitnej záhrady pomáhať, aj frflali zo začiatku, ale potom ich to začalo baviť a ako tak vyťahovali zemiaky zo zeme, v hlave sa mi vybavili záblesky z môjho detstva, keď sme celá rodina chtiac-nechtiac či už sadili, ťahali, pleli alebo skladali seno na kopy. 

Tentokrát to bolo v škole hlavne o knihách, dostali nové a bolo ich treba zatriediť a onálepkovať a obkukať tie staré, či sú ešte dobré. Zabralo nám to pár dní, ale bola to radosť. Moje dve baby majú rady knihy, škoda že, a neviem prečo, ich nejako nedostávajú na Vianoce napríklad. Zdá sa mi, že ľudia si myslia, že je to akosi out. Tak ako kalendáre napríklad. Aj v tomto som mimo. Mám rada tie klasické papierové, do ktorých si môžem čarbať, ten v telefóne použijem tak trikrát za rok. A to isté s hodinkami. Stále mobil vyťahovať, nieee, nechce sa mi to, lenivá som. Radšej na ruku kuknem. 

Nuž ale nevadí, cesta ku knihám sa vždy nájde. Napríklad náš miestny bazár má stále nejaké v zásobe na predaj. A minulý týždeň sa konal týždeň kníh, kde prváčikovia dostávali knihy zadarmo  a to sme zas my rodičia boli pozvaní pri tejto príležitosti do školy. Už som mala pocit, že som tam nejako často.😅 Ale na druhej strane je super, že je to otvorená škola a môžeme nahliadnuť do procesu, ktorý, ako som už spomínala, je veľmi uvoľnený a hravý.

Tak už len zopár školských dní a sú tu zas tie sviatky. A je tu zas aj víchricové počasie, pokojná celá zima, to by nebolo to pravé Škótsko. Dobrovoľne toto počasie prijímam.😊 

tulene v zátoke
Také tie dva biele ovály tam na skalách sú tulene vyvaľujúce sa na slnku.

zátoka s rybárskymi domami
Dedinka Portnahaven na kraji ostrova aj sveta

výhľad na oceán
Výhľad na oceán z Portnahaven

zátoka v rybárskej dedine Portnahaven
Zátoka a osamelý dom. Ten to musí v zime riadne schytávať.

2 komentáre:

  1. Škoda, že v Škotsku neletia knihy a kalendáre, za to u nás v kníhkupectve aspoň raz do roka máme masaker (ako so Shoppingom sa to porovnať nedá, to je jasné). Ale už od augusta chodia ľudia na kalendáre, fakt to ide a aj u nás stále visia na stene. Sestra nám robí aj také s našimi fotkami ako vianočný darček a bez toho sa nám ani sviatky nerátajú. A bez knihy? Ta čoooo si. Knihy nikdy nebudú out. Chvalabohu, inak by som si mohla hľadať inú robotu a to myslím aj ako predavačka kníh aj ako nádejná autorka :-DDD

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak nakoniec sa medzi darčekmi našli aj dve knihy a dva kalendáre :) Ale tie knihy sme dostali od kamošiek, ktoré sú "z kontinentu" a nie odtiaľto :D tu skôr televizor ako knihy, aj keď napr. škola, do ktorej chodia moje dve, sa "knihovo" snaží.
    A držím palce s vlastnou knihou :)

    OdpovedaťOdstrániť