piatok 1. novembra 2019

ŠAŠO, KDE SI?

Deti si už od októbra púšťajú vianočné pesničky. Blíži sa to, viem, a tieto posledné mesiace roka idú vždy akosi rýchlejšie, tak asi len treba naskočiť na ten prúd a nechať sa viezť a doviezť až k januáru. 
Vietor nás tam určite rýchlo dopraví.😁 Na tento živel som si ešte nestihla zvyknúť. Teda aj hej, ale keď je studený a taký riadny, uff, vtedy neviem, ako sa mám zachovať. To mám ešte takú úlohu na to prísť.
Alebo sa opýtam miestnych. Slnko, 6 -- 7 stupňov a veľa z nich na sebe len tričko a kraťasy. Nefúkalo v ten deň, tak bolo (veľmi škótsky) teplo. Páči sa mi to, len tak sa hodiť do toho, čo je von, či je to chladné či aké, telo si zvykne na to po chvíli a vyrovná sa s tým. Horšie je ten prvý krok urobiť a myseľ presvedčiť či skôr umlčať, že to telo zvládne.

Ako blonďavá. Dá si na seba kostým nejakého toho superhrdinu, a povie, že im nie je nikdy zima, a tak automaticky ani jej nie je zima.😊 Výhoda detí, vidieť veci jednoduchšie a nezaťažene.
A teda kostýmy. Nazbierala sa nám ich už celkom taká kôpka, ku ktorej majú obe piškótky prístup kedykoľvek, nielen v ten oný poslednooktóbrový deň, a tak som na verejnosti často sprevádzaná nadľuďmi, ktorí ma ochránia pred hocičím, možno aj tým vetrom. 
Niekedy sa na jednom mieste stretne neplánovane viac superhrdinov, isto aj Matička Zem vtedy cíti tie spojené supervibrácie.💪 
Ako napríklad minule, keď sme išli len tuto dolu do miestnej záhrady, kuknúť, či sú ešte nejaké tie jesenné maliny, hnedovlasá sa v ten deň rozhodla byť superžena a blonďavá pavúčí muž. Podobný nápad mali aj tri deti, ktoré sme náhodne stretli po ceste, a tak, keďže mali podobný nápad č. 2 a to ísť do záhrady, maliny boli ošklbkávané dietkami s neobyčajnými schopnosťami.

Kostýmy na "halowín" mali naše vybraté už hádam v januári, s pravidelnými zmenami a obmenami. Zmenilo sa to na už-isto-tieto-a-žiadne-iné niekedy koncom septembra. Vplyvom filmu, ktorý sme nedávno videli. Nie že by bol nový, mama-ja je totálne out, čo sa týka v podstate všetkého (zámerne), a tak sa k nej niektoré veci dostávajú pár a niekedy aj dosť veľa rokov po tom, čo boli vypustené do kultúrneho sveta.  A ešte ako všetko cenzuruje, no to je už príliš😁😝 (pre niektorých). Zákaz platí na násilie, reality šous, modelingový svet, tragédie, správy a sprosté reklamy. Nie, nemyslím si, že "deti sa s tým musia zoznámiť, lebo to je svet a život", nie, práve naopak, to je len niečí svet, len jeho/jej rozhodnutie, chce to žiť, myslí si, že to je ten real svet a tak to má byť. Fajn. Môže. Každý má slobodnú voľbu.😉 
Ani "dizni" princezné nie sú u nás vítané.  Merida by sa ešte dala, ale blonďavej sa to aj tak nepáči, lebo to nie je zrovna tichý film, hlavne, keď nastúpia drsní a hluční škótski muži, vidí ich síce aj v reále, ale to sa tak nejako v tom vetre stratí asi.😃 
Hnedovlasá teda raz prišla zo školy s nejakou novou princeznou, už sa mi skoro zasa oči prevrátili, že no čo zas, ako ideme vykresliť ženu tentokrát, ako pôvodkyňu všetkého zla? upratovačku? naivku? zvodkyňu?, milí muži z onej spoločnosti, ale kdesi som zazrela obrázok a keďže vyzerala celkom tribal, čo mňa vždy zaujme, a ani nohy nemala také úplne tenké ako modelky retušované fotošopom, tak som im prisľúbila, že raz si tú Moanu/Vaianu môžeme pozrieť (po podrobnom preskúmaní obsahu samozrejme, to ja nie že len tak pustím a idem, chcem vedieť, na čom sú moje deti nalepené). A tak sme si rozšírili kultúrny aj hudobný obzor o kút zeme, ktorý doteraz úplne unikal mojej pozornosti, už som si myslela, že moja mentálna cestovateľská mapa je uzavretá, ale zdá sa, že nie, budem radšej ešte aj do budúcna otvorená. 
Ale scenzurovala som aj tento na prvý pohľad nevinný film, lávová bohyňa mi neprišla vhodná ani pre staršiu. Hlavne, keď vidím, ako napr. taký obyčajný obrázok, ktorý je pre nás dospelých "nič", dokáže v deťoch vyvolať paniku a strach a nejdú sa samy potom ani vycikať. Ak sa takáto vec kdesi vyskytne, veď nie sme len doma zalezené, beriem to ako príležitosť na vysvetlenie týchto javov, pekne si to rozoberieme na drobné, až zistíme, že sa toho netreba báť. 
Lepšie je nenachytať si takéto veci v detstve, ako ich potom odstraňovať v dospelosti. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Všetky horory sveta videné, násilné PC hry... Nie, ďakujem, stačilo. Viem načo a prečo to tak bolo, ale už som, dúfam, niekde inde a takto ma to baví omnoho viac. 

Len potom príde ten Halloween... a môžeme si vysvetľovať a vysvetľovať.😅 Nie, to je len plast a farba na tom, deti, nie ozajstná krv. Henten ohyzd je len nakreslený, pozri. A tak podobne. Takéto strašidelnosti vidíme hlavne v centrálnej vieske. Ja som mala minulý rok šancu vysvetľovať sama sebe, že henten otrasný šašovský kostým je len kostým. A bola som pripravená čeliť svojmu strachu aj tento rok, ale keďže pršalo a bola dosť zima, nestretli sme na ulici žiadnych a v podstate nikoho, až na 3 "pochôdzkarov", akosi to tam nežilo tento rok, darmo, keď je slnko a zima, všetci idú von, ale dážď aj šašov zastraší. 
Ale my sme nestrašili. Naše halloweenske pravidlo je "sranda, nie strach". A tak sa blonďavá zmenila na Mauiho, hnedovlasá na Moanu a ja na "village crazy lady", čo som aj v civile😁, teda Moaninu starkú. Šofér busu sa ma asi aj zľakol, biele vlasy a obočie a palica, a tak nám dal cestu obomi smermi zadarmo, nevravte nikomu. 

Nuž tak. Naše si už teraz plánujú, čo idú byť na ten budúcoročný. Dúfam, že to ostane pri tom magicko-srandovnom a strach necháme niekde schovaný, nech sa tam bojí sám seba, tááák!


2 komentáre:

  1. Vaianu som ešte nevidela ale Meridu milujem a poplacem si pri nej. Ale tiez selektujem co decku pustim a asi som rak spiatocnik ale fungujeme na Matkovi a Kubkovi, Patovi a Matovi, No Pockaj msma je stara klasicka. Ale obcas pustim aj nove rozpravky napr teraz som bola zvedava na Coco a tak sme to zhliadli spolu a ja som zas revala ako deckooo a to moje decko nechapalo preco revem...
    Chvalabohu u nas tento halloweensky osial veľmi neriesime, zatiaľ, mali v skolke akoze party tak mu sestra urobila kruhy pod ocami a nafarbila tvar na bielo a voala... snad sa to u nas veľmi neoblubi. Ja radsej dusicky, klasika. Ale chapem iny kraj iny mrav.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja tiež vždy revem pri Meride, aj pri Vaiane, deti po mne kukajú... :D
    Ani tu sa ten americký štýl Halloweenu väčšine nepáči, žiadne "trick or treat", tie masky a kostýmy sú ale dakedy už fakt príliš, v tom sa, žiaľ, tá americká brutalizácia presadila a udomácnila.

    OdpovedaťOdstrániť