Festivalový whisky týždeň 2019 som sa rozhodla osláviť podobne ako minulý rok, teda nasucho. Pokukala som, kde sa oplatí ísť, a kde nezmokneme, ak bude liať, lebo tento rok nebol až taký počasovo milosrdný. Nie a nie sa otepliť, a slnko si vykúka len tak občasne.
Na ostrove pribudla ďalšia pálenica, Ardnahoe sa volá, teda píše, a číta sa [árdnahou]. Zdá sa, že o nejaký čas k nej pribudne ďalšia, znovuotvorená Port Ellen, ktorá ukončila prevádzku v roku, v ktorom som sa narodila a chcú ju znovu vzkriesiť.
Z 9 páleníc sme boli kuknúť v 4. Prvou, do ktorej sme sa vybrali, bola Bruichladdich.
Kým nadišiel čas otvoreného dňa, podarilo sa mi pri pochôdzke zmočiť si oblečenie, ale bola som prezieravá a mala som druhú suchú sadu na prezlečenie. Pri horlivom navliekaní oooo-fajných-suchých pančúch na verejných véckach sa mi podarilo urobiť na nich fajnú dieru. O nej ešte nižšie.
S batohom plným jedla a mokrých vecí sme sa pobrali k bránam, ktoré už boli otvorené.
Počasie ešte stále vyzeralo kadejako, keď tu zrazu kuknem hore a modrá obloha, ako to tí bruichladdiovci robia, každý rok vyčarujú pekné počasie doslova z... tmavých oblakov. Isto na to majú špeciálneho človeka, čo vizualizáciou rozháňa mraky a urobí do nich dieru, aby mohlo slnko svietiť rovno do areálu a nikde inde.
Najskôr vystúpila kapela Skerryvore a po nej Trail West a len vtedy sa začala riadna tancovačka. Bola som vytiahnutá na scénu medzi tancujúce deti a skončili sme na fotke miestneho profi fotografa, na ktorej sa vynímala moja diera na pančuche, v čase cvaku už akože štýlovo zakrytá ružovou sponkou do vlasov, tzv. pukačkou.
Prvá festivalová fľaša sa vydražila za 4000 libier. Slovom štyri tisíc. Začalo to stovkou, potom to stúpalo a stúpalo a nakoniec ju jedným nevzrušeným mávnutím ruky vyčíhla nenápadná pani.
Večer sme zakončili v miestnej indickej reštaurácii, jedlo bolo fajné a nevyzeralo nijako podozrivo, ale môj žalúdok sa rozhodol myslieť si iné a na druhý deň ráno, keď sme mali akurát naplánované ísť do ďalšej pálenice, som hodnú chvíľu strávila na záchode a nebola som veľmi v stave ísť niekam za zábavou. Ale čo. Vzala som jeden a pol litra vody a poďme do:
Caol Ila
Číta sa [kalíla]. Je to maličká usadlosť rovno v zálive, s výhľadom na ostrov Jura. Toto bola naša premiéra v pálenici, ktorá inak vyzerá dosť industriálne, šľahnutá komunistickou architektúrou trochu, ale aj tak dokázala vyčariť dobrú atmosféru.
Počasie nebolo nejaké super, asi nemajú ešte nikoho vo funkcii meniča meteorologických podmienok, ale muzika bola v krytom stane, takže to tam dobre žilo.
Dnu sme sa nedostali, lebo tam bol veľký rad, len neskôr som sa dozvedela, že ako na potvoru sa im pokazila čítačka na karty a ľudia túžiaci po whisky fľašiach sa museli zmeniť na živé sochy a len stáť a čakať.
 |
| Olovová škótska obloha a nevzhľadná whiskáreň, ale atmosféra bola opačná. |
Ďalším dňom bol Bowmore [bou'mór], ktorý schytal asi najhoršie počasie, k záveru sa už dážď lial prúdom. Kapela bola tá istá ako minulý rok, hrali asi fakt všetko možné. Ja som tentokrát odignorovala darčeky pri vstupe, potom som to aj oľutovala, lebo som si neskoro spomenula, že ak tam bola whisky, mohla som ju využiť na tinktúry. Nevadí. O rok budem múdrejšia a hrabivejšia a vezmem všetko, čo mi budú zadarmo dávať 😁.
 |
| Minulý rok sme sa museli v prestávke v mori očliapať, čo bol taký hic, tento rok nás očliapal dážď. |
A záver už tradične patril pálenici Ardbeg.
Tentokrát bola hlavnou témou exotika, takže sme videli ženy s kvetmi vo vlasoch a kvetovanými halenkami a tiež pirátov, v dlhých plášťoch a s čiernymi linkami okolo očí.
Bol to znovu veľmi uvoľnený deň, s ľuďmi len tak posedávajúcimi a usmievajúcimi sa.
 |
| Dymiace klobásy a kúsok modrej oblohy. |
Takže tak. Zase musím na prvé miesto dať, tramtadadáááá, Bruichladdich. A tak všeobecne, dobrý areál, miestni umelci predávajúci svoje výrobky, zaujímavá hudba, a to všetko vždy so slnkom usmievajúcim sa nad pálenicou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára