Sviatky sú tu na ostrove pre nás na to, aby sme sa mohli my všetci tu, nielen deti, na čosi tešiť v neútešných dňoch, keď vonku tancuje Bezsnehová Metelica. Aj keď, zatiaľ to nebolo také zlé s počasím, ani nie zima, ani nie vietor taký ten kostipredúvavací.
Tento rok som na Halloween mala doma mačku a balerínu a išli sme sa poukazovať rodine a známym v hlavnej dedine, aj ja som si nasadila na hlavu mojou hnedovlasou vyrobené netopierie krídla. Človek sa veľa naučí aj pri tejto príležitosti, kiežby to bolo šitie, ale to zatiaľ prenechávam sestre, ja som sa zabavila maľovaním mačacej tváre na tvár mojej blonďavej.
A potom sme sa pomaly začali pripravovať na Vianoce, deti pýtaním sa skoro každý deň, koľko dní ešte, ja mentálnymi obrazmi a poznámkami, čo kde kedy ako komu. Staršia začala zo školy prinášať obrázky snehuliačok a iných zimných záležitostí = nejako sa ani učiteľkám nechcelo deti edukovať, tak si veľa kreslili asi.
 |
| Rúž musí byť |
A potom to chytilo aj muža. Doteraz vždy prišiel s nejakými trblietavými onými z 80. rokov, lebo mu to "pripomína detstvo", tento rok som mu jemne naznačila, že to akosi aj tak nevydrží a celé sa to rozdriape už pri inštalácii kade-tade po stenách, tak si urobil radosť len vianočným Santom hrajúcim Auld Lang Syne a krútiacim bokmi pri tom. Mladšia ho hneď premenovala na Santiča a hrala sa s ním ako s bábätkom. Ale prežil to, vari bude hrať aj na budúci rok.
A pohľadnice... ach, je to milé atď, ale koľko stromov sa na takú jednorázovku musí k zemi pokoriť, no... Minuloročné sme stále mali a pekne sme ich zrecyklovali na výrobu tohtoročných. Bolo ich treba okolo 30 vymyslieť a to je ešte asi málo na miestne pomery, to každý sused, každý žiačik a žiačka sa ráta a známy známych...
A Silvester, teda Hogmanay, ako sa to volajú, číta sa to hogmenej, bol tichý, teda aspoň u nás. Nemusím tento deň, mne sa vlastne celý kalendár nepáči, nejako čudne rozsekaný. Kukli sme ohňostroj v Edinburghu, trochu muziky a to bolo všetko. Deti som nenútila ostať hore do polnoci, aj tak by nič nevideli, iba tmu von a tv dnu. Zvykli sme chodievať na rodinnú oslavu, tá sa nekonala nejako, pomenili sa pomery v domácnostiach a každý si akosi po svojom prežil tento deň a noc. A nič sa nekonalo ani v Bowmore, hlavnej dedine tu, iba ohňostroj, žiadna tancovačka, nič.
Tak. Deti sa už tešia na Veľkú noc. Ja sa zasa zmením na zajaca a budem vyrábať čokovajcia, ktoré si ony nájdu v záhrade. A ešte sa tu váľajú vajcia dolu kopcom. Akože také tie slepačie a uvarené😁 Tak uvidíme, či budeme aj to robiť alebo len narcisy trhať.
A teda, ešte ani zima poriadne nebola a už začína jar. Snežienky sa tu objavujú zvyčajne koncom januára, ale teraz sme ich už na Hogmanay našli. Čo toto ide byť za rok? Kliešte už vo februári isto...
Jeje iny kraj iny mrav. Ale ten tichý Silvester ticho závidím lebo u nás v Košiciach to trieskalo už tri dni dopredu. Helloween my neoslavujeme u nas su tiche dušičky. Ale o "zdravé sladkosti" zas máme postarané na Mikuláša. To sa tymi farebnymi hlupostami natrieskal moj chlap, tymi lepšími ja a tymi uplne zdravymi sme po kuskoch dodavali malemu. Ešte tam toho kusok ma tak do Veľkej Noci, keď podostava zas mnozstvo kravin ktorymi napchame otca. Zatial nam to prechadza, som zvedava dokedy. O par rokov to neukočirujeme.
OdpovedaťOdstrániťTa snehuliacka je super ten moj je cela mamka a iba pár skutočnych odbornikov na umenie dešifruje, čo ch el tými troma čiarami cez papier nakresliť.
no tie farebné sladkosti sú najhoršie hádam. to u nás letí väčšina do koša a trochu mužovi do brucha. Ja verím, že ak tie deti naše odmalička učíme na zdravé, ostane im to. Aj keď puberta môže hocičo priniesť :D
OdpovedaťOdstrániť