nedeľa 14. októbra 2018

JAZYKOMUDRANE


A veru existuje!
Škola, ktorá pravdepodobne kašle na rovnošaty a nerobí z detí malých poslušných uniformovaných pracovníkov, ktorí sa ráno mozgovovymyto a znechutene presúvajú do práce. Videla som ju na vlastné oči v regionálnych novinách, kde boli vyfotené všetky deti začínajúce školu tento rok.
Už sa aj našli dve módne policajtky, ktoré našu staršiu hnedovlasú upozornili, že také tričko sa nemôže nosiť do školy. 

Reku, dieťa moje, nik ti nemôže hovoriť, čo môžeš a nemôžeš nosiť a už najmenej 7-ročné dievčatá.
Ale aby som len nepindala. Tá škola je veľmi hravá a prístupná, cez vyučko chodia von 2x sa vybehať, v rámci neho je aj obed, takže deň v škole zbehne raz-dva, bez prílišného (m)učenia.
Ále dosť o školách. 

Už nám skončilo leto asi, a tak sme sa rozhodli na 2 týždne skočiť na Slovensko, kde je ešte škótske leto. Sú dvojtýždňové prázdniny, ak zas nebudú vetry a dažde, dcéra č.1 vymešká len 2 dni zo školy. To sa určite NEMÔŽE!

Mali sme dosť času v Glasgowe, keďže sme v panike išli na prvú a podľa lodných info jedinú loď v ten deň. Samozrejme sa to do rána zmenilo, ale čo už. 5 a pol hodiny na ceste do civilizácie bez vracania a iných komplikácií, úspech!

V Glasgowe sme naskočili na hop on/hop off bus a nechali sme sa voziť po tejto industriálnej metropole Škótska = zjemnený výraz pre "to mesto sa mi nepáči". Tentokrát sme mali ozajstného živého sprievodcu a nielen slúchadlá. Bol celkom vtipný, občas aj drzý a určite sarkastický. Párkrát si kopol do Rangers, čo môjho muža zdvihlo zo stoličky, spomenul jedinečné škótske počasie a potom, pri koncertnej hale Armadillo uviedol mená slávnych umelcov a umelkýň, čo tam mali koncert, keď tu zrazu hodil vážny ksicht, že sa tam stala aj tragická udalosť. Ja že čo-kde, či sa tam ľudia utlačili zasa či čo, a on nevinne: bol to koncert Justina Biebera. Ale že mesto sa z toho spamätalo našťastie. Takže tak no😁.

Potom sme sa  nechali vyhodiť pri múzeu dopravy. Vstupné zadara, dá sa tam zabaviť a zanostalgiovať na hodnú chvíľu.
autá vystavené v múzeu

Za múzeom bola aj pristavená už hádam nefunkčná loď, ktorú sme si preliezli a opäť zažili ten šteklivý pocit klaustrofóbie.
loď v prístave v Glasgowe

No ale chcela som vlastne o inom. O bilingválnych deťoch. Je zaujímavé pozorovať, akými štádiami prechádzajú, ako im to ide zmeniť jazyk v sekunde. Nečudo. Veď prvých 7 rokov im mozog funguje v inej hladine ako nám skostnatencom, čo ho potom musíme kadejako preprogramúvať.
Naše dve najskôr preferovali slovenčinu. Potom, so škôlkou a školou sa staršia nechcela akosi zastaviť v angličtine ani po návrate domov, zachránilo to odpočúvacie zariadenie od amazingu, ktoré za nás aj nakúpi vraj. My ho využívame iba na hudbu. A podarilo sa mi tam nájsť "mjuzic bai mirou jarous". Alebo aj"džana khešna". A tak sa naše opäť po slovensky rozhovorili. Asi tú slovenčinu potrebovali počuť nielen odo mňa. A potom návštevy Slovenska samozrejme. A keď niečo nepoznajú, tak si pomôžu oboma jazykmi. Rozumiem len ja, ale preložím jednej či druhej strane. S týmto prišli doteraz:

mravc-house (mravenisko)
čo je toto na (doslovný preklad anglického slovosledu s predložkou na konci)
kto je toto pre
she is piching me (pichať v prítomnom priebehovom čase)
čarb -- čarbs (jednotné a množné číslo nového anglického slova znamenajúceho čarbanice)
žaby-bábätká (žubrienky)
ja sa bojím bat-u (vyskloňovaný netopier)



A som zvedavá, ako obohatia oba jazyky tentokrát.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára