A veru existuje!
Škola, ktorá pravdepodobne kašle na rovnošaty a nerobí z detí malých poslušných uniformovaných pracovníkov, ktorí sa ráno mozgovovymyto a znechutene presúvajú do "práce". Videla som ju na vlastné oči v regionálnych novinách, kde boli vyfotené všetky deti začínajúce školu tento rok.
Tu u nás sa už aj našli dve módne policajtky, ktoré našu staršiu hnedovlasú upozornili, že také tričko sa nemôže nosiť do školy.
Reku, dieťa moje, nik ti nemôže hovoriť, čo môžeš a nemôžeš nosiť a už najmenej 7-ročné dievčatá.
Reku, dieťa moje, nik ti nemôže hovoriť, čo môžeš a nemôžeš nosiť a už najmenej 7-ročné dievčatá.
Ale aby som len nepindala. Tá škola je veľmi hravá a prístupná, cez vyučko chodia von 2x sa vybehať, v rámci neho je aj obed, takže deň v škole zbehne raz-dva, bez prílišného edukovania.
A inak, už nám skončilo leto asi, a tak sme sa rozhodli na 2 týždne skočiť na Slovensko, kde je ešte škótske leto. Sú dvojtýždňové prázdniny, a ak zas nebudú vetry a dažde a doprava pôjde, dcéra hnedých vlasov vymešká 2 dni zo školy. To sa určite NEMÔŽE!
Mali sme dosť času v Glasgowe, keďže sme v panike išli na prvú a podľa lodných info jedinú loď v ten deň. Samozrejme sa to do rána zmenilo, ale čo už. 5 a pol hodiny na ceste do civilizácie bez vracania a iných komplikácií, úspech!
V Glasgowe sme naskočili na hop on/hop off bus a nechali sme sa voziť po tejto industriálnej metropole Škótska = zjemnený výraz pre "to mesto sa mi nepáči". Tentokrát sme mali ozajstného živého sprievodcu a nielen slúchadlá. Bol celkom vtipný, občas aj drzý a určite sarkastický. Párkrát si kopol do Rangers, čo môjho muža zdvihlo zo stoličky, spomenul jedinečné škótske počasie a potom, pri koncertnej hale Armadillo uviedol mená slávnych umelcov a umelkýň, čo tam mali koncert, keď tu zrazu hodil vážny ksicht, že sa tam stala aj tragická udalosť. Ja že čo-kde, či sa tam ľudia utlačili zasa či čo, a on nevinne: bol to koncert Justina Biebera. Ale že mesto sa z toho spamätalo našťastie. Takže tak no😁.
Potom sme sa nechali vyhodiť pri múzeu dopravy. Vstupné zadara, dá sa tam zabaviť a zanostalgiovať na hodnú chvíľu.
Za múzeom bola aj pristavená už hádam nefunkčná loď, ktorú sme si preliezli a opäť zažili ten šteklivý pocit klaustrofóbie.
No ale chcela som vlastne o inom. O bilingválnych deťoch. Je zaujímavé pozorovať, akými štádiami prechádzajú, ako im to ide zmeniť jazyk v sekunde. Nečudo. Veď prvých 7 rokov im mozog funguje v inej hladine ako nám skostnatencom, čo ho potom musíme kadejako preprogramúvať.
Naše dve najskôr preferovali slovenčinu. Potom, so škôlkou a školou sa staršia nechcela akosi zastaviť v angličtine ani po návrate domov, zachránilo to odpočúvacie zariadenie od amazingu, ktoré za nás aj nakúpi vraj. My ho využívame iba na hudbu. A podarilo sa mi tam nájsť "mjuzic bai mirou jarous". Alebo aj "džana khešna". A tak sa naše opäť po slovensky rozhovorili. Asi tú slovenčinu potrebovali počuť nielen odo mňa. A potom návštevy Slovenska samozrejme. A keď niečo nepoznajú, tak si pomôžu oboma jazykmi. Rozumiem len ja, ale preložím jednej či druhej strane. S napríklad týmto prišli doteraz:
mravc-house (mravenisko)
čo je toto na (doslovný preklad anglického slovosledu s predložkou na konci)
kto je toto pre
she is piching me (pichať v prítomnom priebehovom čase)
čarb -- čarbs (jednotné a množné číslo nového anglického slova znamenajúceho čarbanice)
žaby-bábätká (žubrienky)
ja sa bojím bat-u (vyskloňovaný netopier)
A som zvedavá, ako obohatia oba jazyky v budúcnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára